5 vecí, ktoré by ste mali vedieť o LIAISON

Medzi dôvody, prečo nám znie francúzština tak krásne, plynulo a melodicky patria dva špecifické javy francúzskej výslovnosti: naväzovanie (enchaînement) a viazanie (liaison) slov. Nielen, že je to dôvod, prečo sa do francúzštiny zaľúbime, je to aj jedna z hlavných príčin, prečo sa nám zdá potom ťažká, hlavne čo sa týka porozumenia. Namiesto jednej normálnej vety počujeme niekedy jedno dlhočízne nezrozumiteľné slovo.

Aby sme si hneď v stručnosti vysvetlili, ako teda také liaison vlastne vyzerá, toť asi najčastejšie uvádzaný príklad:

les amis /leZami/ (priatelia)

Ak by Francúz vyslovil každé slovo zvlášť, počuli by sme dve slová: „le“ a „ami“. Ale keďže by to pre neho asi nebolo dostatočne zaujímavé, povie namiesto toho len rýchle „lezami“, ktoré sa mu bude vďaka striedaniu spoluhlásky a samohlásky vyslovovať ľahšie. A tomuto výmyslu sa hovorí liaison. Voilà!

Túto neplechu francúzskej výslovnosti si môžete predstaviť napríklad ako tichého nenápadného chlapíka, ktorého si nikto nevšíma (v našom prípade písmeno s), keď sa však pri ňom ocitne dobré francúzske víno alebo iný alkoholický mok (písmeno a), chlapík odhodí svoje zábrany a stane sa  z neho hlučný lev tanečného parketu (písmeno z). Viď ilustračný obrázok. Takto nejak si ja predstavujem Liaison.

(zdroj: giphy.com)

Takže toľko na úvod. A teraz mám pre vás 5 základných vecí, ktoré o tomto chlapíkovi treba vedieť, aby ste si nerobili hanbu a trochu si ho skrotili:

1. Akých spoluhlások sa týka

Základné „oficiálne“ pravidlo pre používanie liaison znie:

„Koncová spoluhláska jedného slova pri stretnutí so samohláskou (alebo nemým h) na začiatku druhého slova ožíva a vytvára s touto samohláskou ucelenú slabiku.“

Mimo tohto „stretnutia“ ani o existencii tejto koncovej spoluhlásky nevieme, (takmer) nikdy ju totiž nevyslovujeme. Ale ak sa ocitne v blízkosti samohlásky (alebo nemého h) „ožíva“ a treba ju vysloviť. Týka sa to týchto spoluhlások:

• S, Z, X vyslovíme ako Z (leurs enfants, deux heures, chez eux)

• T, D vyslovíme ako T (grand homme, c’est un garçon)

• N vyslovíme ako N (pričom nosové samohlásky ɑ̃ a ɔ̃ ostávajú nosovými) (on arrive)

• R vyslovíme ako R (s neurčitkom je ale viazanie vzácne) (le premier étage)

* P v slovách trop a beaucoup vyslovíme ako P (trop aimable) – v hovorovej reči ale nie

* F v slove neuf vyslovíme ako V len pri spojení s „heures“ a „ans“ (neuf heures)

2. Prečo ho netreba podceňovať

Hneď na začiatok si treba uvedomiť, že liaison naozaj netreba podceňovať, pretože v niektorých prípadoch zohráva dôležitú rolu a môže meniť význam toho, čo hovoríte, resp. toho, čo počujete.

ils arrivent /ilZariv/ (oni prichádzajú)

V prípade, že by ste zabudli na liaison a vyslovili tieto slová ako /ilariv/, išlo by len o jedného šuhaja (il arrive). A to by bola predsa škoda!

3. Ako veľmi sa používa

Liaison je historický jav, ktorý prechádza neustálym vývojom. Až na prípady, kedy je naozaj dôležité a užitočné ho použiť (ako v prípade „ils arrivent“), sa skôr používanie liaison v bežnej reči obmedzuje a stáva formálnejšou záležitosťou. Avšak, keď sa nebavíme o bežnej reči, ale napríklad o slávnostom prednese, tam zviažu Francúzi, aj to, čo netreba. Vypočujte si napríklad báseň Albatros od Charlesa Baudelairea a sledujte všetky liaisons 😉

4. Kedy je povinné
– po určovateľoch (člen, zámeno, číslovka) (les usines, mon ami, deux exemples)
– po prídavných menách stojacich pred pod. menami (petit oiseau)
– po osobných zámenách (nous écoutons, on attend)
– po jednoslabičných príslovkách (très heureux, plus amusant, tout entier)
– po jednoslabičných predložkách (chez eux, sans argent, en hiver)
– po „est“ (c’est un problème, il est évident) – v hovorovej reči sa s tým však až tak nestretnete
– v ustálených slovných spojeniach (tout à fait, pas à pas, de plus en plus)
5. Kedy je zakázané
– po „et“ (on danse et on chante, une pomme etune poire)
– po podstatných menách vo funkcii podmetu (Ce pays est pauvre. Les prix augmentent.)
– po podstatných menách v jednotnom čísle (un prix exorbitant)
– po „on, ils, elles“ v inverzii (Ont-ils oubliés? Sont-elles à la maison?)
– po samostatných zámenách (ceux avec qui, les vôtres également)
– pred číslovkami „huit, huitième, un, unième, onze, onzième“ (tous les huit jours, un onze)
– pred slovami začínajúcimi na aspirované h (les héros antiques)

Ak sa po týchto dvoch zoznamoch, cítite nejak takto:

(zdroj: tumblr.com)

neľakajte sa, je to ešte horšie. Existuje totiž aj tretí zoznam! Liaisons, ktoré sú nepovinné. Aj keď s nimi to nie je hádam až také zlé, pretože ich používanie je viacmenej na vás. Ale použiť liaison tam, kde to nie je potrebné sa do bežnej reči až tak nehodí. Z takých najznámejších nepovinných je to napríklad po častici „pas“ alebo spojke „mais“.


Nezostáva  mi iné, len popriať vám veľa odhodlania a sily pri používaní liaisons! V prípade, že vás táto téma zaujíma trochu viac, skúste prípadne toto video (v angličtine) 😉

Ak máte chuť si ešte niečo prečítať: