Bretónsko a Normandia našimi očami 1/2

Na začiatku augusta som sa vybrala so svojou rozumnejšou a zarastenejšou polovičkou do Francúzska. Presnejšie do najkrajšieho francúzskeho regiónu.

Bretónska, samozrejme.

Išli sme navštíviť nášho obľúbeného Bretónca Sébastiena, ktorý nás u seba prichýlil a staral sa o nás ako o vlastných. Dal nám najesť, napiť, požičal nám svoje petangové gule, dokonca nám v poloopitom stave dovolil vyliezť na svoju hojdaciu sieť. (Z ktorej sme potom poloopití zase spadli na zem.) Predovšetkým nás ale 5 dní ochotne a trpezlivo vláčil hore dolu po východnej časti Bretónska a vzal nás aj do Normandie.

Náš výlet sme ale (ako inak) nezačali ani v Bretónsku, ani v Normandii 😀 Áno, nadpis trochu klame. Začali sme spoznávaním hlavného mesta regiónu Pays de la Loire, Nantes. Mesta, v ktorom bol ale výskyt bretónskych vlajok vyšší ako je normálne.

Na základe toho kúsku Bretónska a kúsku Normandie, čo som za ten týždeň videla, by som chcela verejne vyhlásiť, že sú to famózne regióny a určite sa ich oplatí navštíviť.

Najlepšie s dáždnikom v ruke.

Verte mi. S veľkou pravdepodobnosťou sa dažďu nevyhnete v žiadnom ročnom období. Majú to pekne vyvážené a spravodlivé.

Zdroj: pinterest.fr

Hlavne sa na dážď radšej žiadnemu domácemu nesťažujte. Môžu vám dať nie príliš lichotivé vysvetlenie:

« En Bretagne, il ne pleut que sur les cons ! » (V Bretónsku prší len na blbcov!)

Aj keď na nás tiež občas (rozumej: polovicu nášho pobytu) pršalo, nesťažovali sme sa. Po slovenských štyridsiatkach to bol celkom osviežujúci a príjemný pocit. Celkom.

Nuž, aj napriek tomu, že na vás s veľkou pravdepodobnosťou párkrát spŕchne (alebo poriadne zleje), je podľa mňa Bretónsko tým najlepším, čo Francúzsko ponúka. Áno, lepším ako Paríž či Provence!

Pretože nikde si nedáte také dobré palacinky (sladké crêpes a slané galettes) ako tu.

A palacinky sú predsa základ.

Všetkého.

Ámen.

Zdroj: giphy.com

Okrem palaciniek je Bretónsko známe svojou silnou kultúrnou (keltskou) identitou, odlišnou od zvyšku Francúzska. Bretónci sú silno hrdí na svoj kúštik zeme, na svoj pôvod, tradície. Na to, že sú Bretónci. Viete, ako spoznáte Bretónca? Nijako. Sám vám to povie.

Majú svoj vlastný jazyk – bretónčinu (le breton alebo po bretónsky brezhoneg), ktorú ovláda len máličko ľudí a z nich sú už dve tretiny seniori. Náš rodený Bretónec Sébastien ovládal len dve slovíčka: kenavo (dovidenia) a yercʼh mad (na zdravie). To druhé sme si spoločne trénovali každý večer, aby sme aj my, Slováci, svojou troškou prispeli k uchovaniu bretónčiny pre ďalšie generácie.

V Bretónsku na každom rohu uvidíte čiernobielu bretónsku vlajku (Gwenn ha du). A nielen na každom rohu, ale onedlho by ste ju mali vidieť aj medzi smajlíkmi vo vašom múdrom telefóne. Pretože v celosvetovom hlasovaní o najžiadenejšieho smajlíka sa umiestnila na 2. mieste 😀

„Francúzsko je malá krajina, zaseknutá medzi Bretónskom a Belgickom.“

Zdroj: bistrobarblog.blogspot.fr

Čo sa týka Normandie, tam sa môžete tešiť na tri obľúbené „c“: Calvados, cidre a CamembertCalvados je pálenka z jabĺk, jabĺčkovica. Cidre (alebo po našom sajder) určite poznáte, ale vedeli ste, že práve Normandia bola v 16. storočí jedným z najväčších výrobcov tohto nápoja na svete a vďaka nej sa cidre stal populárnym aj v Anglicku a ďalších krajinách? A mäkký syr Camembert asi tiež nemusím predstavovať, keďže patrí k tým najznámejším syrom na svete.

My sme žiaľ ani jednu z týchto normandských famózností priamo v Normandii neochutnali. Sébastien je Bretónec, tak sme sa sústredili radšej na jeho región. Pre istotu. Ak budete niekedy s nejakým Bretóncom alebo Normanďanom, radšej sa nepúšťajte do ťažkých životných otázok, napríklad o tom, ktorý región vyrába lepší cidre alebo komu patrí známy Le Mont Saint-Michel.

Zdroj: francebleu.fr

Bretónsko a Normandia toho ale samozrejme ponúkajú oveľa viac ako neustály dážď, palacinky, alkohol a Le Mont St-Michel.

Môžete sa tešiť na: rôznorodú zmes útesov, pirátske prístavy, nekonečné pláže, stredoveké mestá, rybárske dedinky, majestátne hrady, hrazdené domčeky, lesy, v ktorých sa kráľ Artuš preháňal na koni či najväčšiu koncentráciu menhirov (stojacich kameňov z 3. a 2. tisícročia pred naším letopočtom) na svete. Uf, to bolo celkom vyčerpávajúce. Je sa jednoducho stále na čo pozerať. Ale aj tak si myslím, že tie palacinky sú základ.

Toť nižšie mapka toho, na čo sme sa počas tých pár dní pozerali my:

Všetko sa to začalo daždivým a trochu problematickým príletom do Nantes, kde sme strávili jeden a pol dňa. Odtiaľ sme sa vlakom presunuli do Rennes, kde na nás už čakali Sébastienovci, ktorí nás odviezli do ich pol hodinu vzdialenej dedinky. A odtiaľ sme už každý deň vyrážali navštíviť niečo vo viac-či-menej vzdialenom okolí (rozumej: do 2 hodín autom): Rennes, Saint-Malo, Caen, Omaha Beach, Vitré a nakoniec Le Mont Saint-Michel. Tradá. Ku každému dňu vás čaká pár fotiek (od mojej talentovanejšej polovičky) a pár nesúrodých a dopletených komentárov (odo mňa).

Dnes vás ale čaká len Deň prvý. Mala som totiž veľmi silný pocit, že ak by som text a fotky v tomto článku vynásobila šiestimi, možno by ste ma znenávideli a navždy mi z blogu utiekli.

Deň prvý: Nantes

V hlavnom meste regiónu Pays de la Loire sme čas trávili prevažne s našou hostiteľkou – couchsurferkou Magali, ktorá nám s radosťou poukazovala svoje milované mesto. O ktorom za celý čas nepovedala ani jedno krivé slovo. My sme jej ako poďakovanie priniesli ochutnať pravú slovenskú slivovicu (rozumej: český Jelínek kúpený na letisku), dúfajúc, že ju tento nápoj zaujme, prekvapí alebo v nej vyvolá iné silné emócie. Žiaľ, nemali sme veľký úspech. Po vypití prvého poldeci sa jemne pousmiala, pokrčila plecami a chystala sa naliať si ďalšie 😀

Vždy, keď sa rozprávam s hocijakým Francúzom, milujem ten pocit, keď použije nejaké moje obľúbené slovíčko alebo slovné spojenie, ktoré poznám, ale netrúfam si ho použiť (lebo si nie som istá, či sa skutočne používa). Pri Magali som sa takto tešila veľakrát. Často používala tieto hovorové výrazy:

Ça roule ! – To znie dobre! Súhlasím! (synonymum Ça marche !)

C’est ouf ! / C’est un truc de ouf ! – To je bláznivé! To je bláznivá vec! (ouf – je verlan zo slovíčka fou)

C’est marrant. – Je to srandovné, smiešne. / Je to čudné. (synonymum C’est drôle.)

C’est trop bien. / C’est trop cool. – Je to veľmi dobré. / Je to veľmi cool.

Okrem sledovania toho, aké slovíčko použije, som s rovnakou záľubou sledovala, čo všetko sa nachádza na jej podlahe, gauči, stoličkách či kuchynskej linke. Niekto by to nazval bordel, ale my sme to brali ako hru: Nájdi si nejaké voľné miesto, kde si sadneš a zložíš veci. Nie vždy sme našli 😀

Ale späť k Nantes, 6. najväčšiemu francúzskemu mestu, ktoré bolo dlhú dobu najdôležitejším mestom Bretónska. Medzi najvýznamnejšie pamiatky patrí Chateau des Ducs de Bretagne, kde v 15. a 16. storočí sídlili bretónski vojvodovia a Cathédrale  Saint-Pierre et Saint-Paul. Srdce mesta tvorí Île de Nantes, ostrov na rieke Loire, ktorý je dnes predovšetkým miestom na odpočinok a zábavu. Jednou z najznámejších atrakcií mesta, ktorú uvidíte práve na ostrove, je slon. Presnejšie 12-metrový hydraulický slon vážiaci 50 ton, ktorý sa hýbe hore dolu a na ktorého chrbte sa môžete aj povoziť. Je súčasťou umeleckého projektu Les Machines de l’île plného rôznych imaginárnych strojov ako vystrihnutých zo sveta Jules Verna. Inak rodáka z Nantes!

Náš výlet bol okrem toho o kúsok zaujímavejší tým, že toto leto (už po tretíkrát) prebiehal naprieč celým mestom umelecký interaktívny festival Le Voyage à Nantes. Počas neho sa mesto vždy zmení na obrovskú hraciu plochu plnú dychvyrážajúcich, zábavných, poetických, ale aj podivných vecí. Ku všetkým vás zavedie la ligne verte namaľovaná na zemi.  A hrajú sa nielen turisti, ale aj domáci.

Pre mňa bolo Nantes jedným z naj zážitkov celého nášho výletu. Páčila sa mi jeho atmosféra, také to neidentifikovateľné niečo, kedy cítite, že je to mesto ušité na mieru ľuďom, ktorí v ňom žijú. Aby im uľahčilo každodenný život, spríjemnilo cestu do práce alebo zabavilo ich deti počas víkendov. A ako bonus je to aj mesto, ktoré sa snaží hľadať ekologické riešenia a alternatívy. V roku 2013 bolo dokonca zvolené za Hlavné zelené mesto Európy.

A nie som sama, kto v Nantes cítil také to niečo. Francúzsky surrealista André Breton v jednom zo svojich diel napísal:

« Nantes : peut-être avec Paris la seule ville de France où j’ai l’impression que peut m’arriver quelque chose  qui en vaut la peine … ». 

(Nantes : možno spolu s Parížom, jediné francúzske mesto, kde mám pocit, že sa mi môže stať niečo, čo stojí za to …)

Čarovné kvetinárstvo s čarovnými bicyklami

Prírodovedné múzeum, v ktorom sme síce neboli, ale vyzeralo krásne

Vstup do Le Lieu unique, kultúrneho centra netypického umenia, ktoré sa nachádza v bývalých priestoroch francúzskej sušienkárne LU, ktorej iniciálky si ponechalo aj samotné centrum

Takto to vyzeralo vo vnútri, my sme boli na celkom hrôzostrašnej výstave švajčiarskeho sochára a maliara, tvorcu Votrelca H. R. Gigera 

Čarovná ulička po daždi 

Spomínaný „sloník“, ktorý je súčasťou umeleckého projektu Les Machines de l’île 

Les anneaux, séria 18 kruhov otočených smerom k rieke, ktoré sa vždy v noci farebne rozsvietia

La Cantine du voyage, príjemný oddychový priestor v centre mesta, vytvorený ešte počas Le Voyage à Nantes v roku 2013 

La Cantine du voyage

Mestská zeleninová záhradka, ktorá má viac ako 900 m2 a bola nainštalovaná práve pre La Cantine du voyage

HAB Galerie (známa aj pod názvom Hangar à bananes), galéria súčasného umenia sídliaca v bývalom hangári, ktorý v rokoch 1949-1950 slúžil na skladovanie banánov a ananásov z Afriky

My sme v HAB Galerie boli na výstave diel z mramoru, pieskovca a žuly, na ktorých  boli zobrazené hlavne záchody, nohy a iné časti ľudského tela 😀

Niektoré „kúsky“ ste si mohli poobzerať (vyskúšať asi nie) napríklad aj v parku 😀

Le château des Ducs de Bretagne počas daždivého dňa

Le château des Ducs de Bretagne počas slnečného dňa a toto leto nainštalovaný „tobogán“, ktorý vedie priamo z neho a je samozrejme zadarmo

Miroir d’eau, plocha pokrytá cca 2 cm vody, v ktorej môžete zazrieť odraz hradu

Tak a sme na konci nášho prvého dňa a mne neostáva iné, ako zakončiť tento článok ako telenovelu: Koniec prvej časti. Pokračovanie nabudúce. V ďalšej časti uvidíte: Rennes, Saint-Malo a iné skvosty Bretónska a Normandie.


Zavítali ste už aj vy do týchto krásnych francúzskych regiónov? Alebo ste už navštívili Nantes? Ako sa vám páčilo? 🙂

Ak by ste mali konkrétne otázky o našej ceste, ozvite sa na petra@lapetiteoptimiste.sk a ja vám napíšem všetko, na čo si spomeniem!

Ak máte chuť si ešte niečo prečítať: