La petite optimiste

Mojich 34 zistení o Francúzoch (nielen z juhu)

Už sú to viac ako štyri mesiace, čo sa pohybujem po pôde Francúzska.

Presnejšie po pôde Avignonu. Milého provensálskeho mesta s približne 90 tisíc obyvateľmi, ktoré sa nachádza tuná:

Počas pobytu v Avignone si človek všimne rôzne veci.
Obrovský Pápežský palác napríklad.

Alebo slávny Pont d’Avignon (Pont Saint-Bénézet), na ktorom ale tancujú iba nemeckí turisti.

Tiež tu už po pár dňoch človek zistí zásadnú vec:

Nebude tu asi až tak teplo.

Často tu totiž fúka vietor. A nielen tak hocijaký, ale jeden veľmi konkrétny menom Mistral. Vanie od Álp a vie byť pekne nepríjemný.

Zdroj: giphy.com

Okrem pamiatok a počasia som si ale počas tohto obdobia pozorne všímala aj ďalšiu dôležitú súčasť Avignonu – Francúzov.

Čo robia. Čo jedia. Čo hovoria.

A videla som veci, ktoré ma prekvapili, potešili, rozosmiali, ale občas aj nahnevali.

Tak som si hovorila, že možno by tie veci mohli zaujímať aj vás. Že nebudem Francúzov ohovárať len pred mojou rodinou. Ale rovno pred celým mojím skromným čitateľským svetom.

Niektoré zistenia môjho pozorovania vám budú určite dobre známe, o niektorých ste ešte možno nepočuli. O niektorých vám poviem len tak v skratke, k niektorým vám toho napíšem až-až.

Nič ale nechcem zovšeobecňovať. Všetko sú to moje osobné postrehy zo života v jednom meste na juhu Francúzska. Takže ak by ste niečo radi doplnili alebo sa vám niečo nebude zdať, budem rada, ak napíšete. Môžeme to spoločne upraviť a objasniť.

A len pre istotu: Francúzov mám veľmi rada a všetko som to písala s láskou 😀

1. Cmukajú si pri líci

Pusa sem, pusa tam. Pri príchode, pri odchode, pri zoznamovaní, pri oslavách. V Avignone si napríklad dávajú tri bises. Inde si zase cmukajú pri líci dvakrát. Ale niekedy si mladí dávajú len jednu, lebo tak je to viac kúl. Muži si medzi sebou zväčša bises nedávajú, ale ak sa dobre poznajú, tak aj oni môžu.

Tiež ste si mysleli, že ľuďom, ktorých nepoznáte, by ste pusu dávať hádam nemuseli? Veľký omyl, bises môžete rozdávať aj ľuďom, ktorých vidíte prvý a poslednýkrát v živote. Všetko záleží od situácie, regiónu, veku a neviemčohovšetkého. Majú v tom podľa mňa bordel. A ja mám z toho zase stres.

Keď sa chcete aspoň trochu pripraviť a naštudovať si, koľko božtekov vás v akom regióne čaká a od ktorého líca by ste mali začať (!), Francúzi vám to radi objasnia na tejto stránke: www.combiendebises.com.

2. Chodci chodia na červenú

A ešte sa na vás dívajú škaredo, ak vy práve nemáte chuť ohroziť svoj život a radi si počkáte na zelenú. Škaredo a nechápavo sa navyše na vás nepozerajú len ostatní chodci, ale aj šoféri. Pod nátlakom týchto pohľadov, som tu začala chodiť na červenú aj ja. A stále ma nikto nezrazil. Ani na mňa nikto netrúbil.

Dôkazom toho, že Francúzi nútia chodcov chodiť na červenú, je aj to, čo sa mi stalo počas dovolenky vo Francúzsku pred pár rokmi: Autobus mal zelenú, zatiaľ čo ja (jediný chodec široko ďaleko) som mala červenú. Tak som čakala. Logicky. Autobus ale pred prechodom zastavil, šofér otvoril okienko a s úsmevom mi povedal „Allez-y, mademoiselle“. Pozerala som ako puk. A prešla cez prechod. Na červenú.

3. Pekne sa obliekajú

Nielen ženy, ale aj muži. Nielen mladí ľudia, ale aj tí starší. Veru, aj muži nad 60 sú tu ako vystrihnutí z módneho časopisu. Ale žiadne výrazné farby a extravagancia samozrejme. Elegantne a decentne. Francúzi každého veku sa o seba jednoducho starajú a vyzerajú podľa mňa vždy pekne a upravene. A dvojnásobne to platí o parížskej móde, ktorá je vždy v znamení jednoduchosti, elegancie a komfortu.

4. Používajú šeky

Celkom ma prekvapilo, že Francúzi veľmi radi a často používajú šeky. Je to jedna z mála krajín Európy, kde sa takýto spôsob platby ešte používa. Keď som sa im snažila naznačiť či to nie je predsa len trochu zastarané, nerozumeli, aký mám problém.

5. Trčí im z tašky bageta

Každému správnemu Francúzovi trčí z tašky bageta. Alebo si ju rovno nesie v ruke. Či už je to manažér v obleku alebo starší chlapík na bicykli. Je jedno, aké je vaše spoločenské postavenie, bageta je jednoducho základ. Dokonca aj keď sú práve záplavy.

Zdroj: abc.net.au

6. Veľa trúbia

Možno nie až tak veľa, ale priemerný francúzsky šofér počas svojho života pretrúbi v aute určite viac času ako priemerný slovenský šofér. Aj keď nemám pocit, že by na to vždy mal aj nejaký opodstatnený dôvod.

7. Na (takmer) každé slovo majú aj jeho hovorovú verziu

A nás, cudzincov, z toho bolí hlava. Doma sa učíme všetky (spisovné) slovíčka a potom, keď sa dovalíme do Francúzska, zistíme, že na takmer každé jedno existuje aj jeho hovorový ekvivalent. Najhoršie, ktoré som zatiaľ v tomto smere objavila, je l’argent (peniaze). Francúzi k ním majú očividne pozitívny vzťah, lebo v hovorovej francúzštine si vymysleli: le sou, le fric, le pognon, le blé, la thune, le flouze, le pèze a l’oseille. A všetko to znamená jedno a to isté!

8. Dlho jedia

Napríklad taká prestávka na obed trvá minimálne jednu hodinu. Ale niekedy aj dve. Čo v bežnom živote vyzerá tak, akoby sa celá krajina od dvanástej do druhej zastavila. Deti vtedy nemávajú vyučovanie a niektoré obchody sú zatvorené. A mne sa to páči. Predtým som bola schopná do seba za pol hodinu nahádzať celý obed. Teraz už nič nikam nehádžem, ale jem.

9. Prskajú

Neviem či viete, čo myslím. Ale Francúzi to robia veľmi často. Nazvala by som to také to bezvýchodiskové vyprsknutie. Keď neviete, čo povedať, keď si neviete niečo vysvetliť. Keď pokrčíte plecami a vyprsknete. Je to silno nákazlivé, lebo už prskám aj ja.

10. Milujú syr

Francúzi a syr jednoducho patria k sebe. Nielen, že Francúzi syr milujú jesť, ale milujú o ňom aj hovoriť. A diskutovať. Ak pri nich začnete s témou syry, stanete sa svedkom vášnivej debaty. O tom, ktorý syr im ako chutí a kedy, s čím a kde ho jedli naposledy. Keď sa ma spýtali „Aký je tvoj obľúbený syr?“, tak som sa im snažila vysvetliť, že mám syr rada, ale nemám jeden obľúbený. Vysvetliť sa mi to nepodarilo 😀

Samozrejme nájde sa aj zopár zvláštnych Francúzov, ktorí syr nemusia, ale sú to len výnimky potvrdzujúce pravidlo. Navyše to majú vo Francúzsku chudáci veľmi ťažké.

11. Francúzske deti majú veľa prázdnin

Francúzske deti majú každých cca 6 týždňov dva týždne prázdnin. Spolu štyrikrát počas školského roka, čo predstavuje dokopy 2 mesiace prázdnin. Keď k tomu pripočítame aj tie dva v lete, tak Francúzsko so svojimi 4 mesiacmi prázdnin vyhráva súťaž o krajinu s najmenším počtom školských dní v Európe.

Nie je ale všetko zlato, čo sa blyští. Francúzsko je totiž zároveň aj krajinou s najväčším počtom vyučovacích hodín. Čo v bežnom živote znamená, že chúdence deti sú v škole od rána do večera (17:00 až 18:00). Navyše malé prestávky neexistujú a jedna (55-minútová) hodina strieda druhú. Počas dňa majú dve 15-minútové prestávky a aspoň hodinovú prestávku na obed. Či majú čas aj na nejaké krúžky? Áno, v stredu, pretože na väčšine lýceí sa v stredu popoludní nevyučuje. Za to sa ale občas vyučuje v sobotu dopoludnia!

12. Jedia veľa polotovarov

Na to, akí sú Francúzi gurmáni ma prekvapil obrovský počet polotovarov na poličkách ich supermarketov. Veľmi obľúbené sú napríklad rôzne slané a sladké koláče, ktoré pred podávaním dáte na 10 minút do trúby. Mojím najprekvapivejším objavom ale určite bola krabicová polievka. Najhoršie je, že bola vlastne celkom chutná. Nikde som tu tiež nevidela surovú červenú repu. Všade ju predávajú už ošúpanú a uvarenú v plastových sáčkoch. Áno, aj v zelovococh.

13. Hovoria „tak tak tak“

Keď budete naozaj pozorne sledovať Francúzov, všimnete si, že niekedy, keď niečo sčítavajú alebo ťukajú na klávesnici, vyjde im z úst „tak tak tak“. A prekvapivo o tom často ani sami netušia.

14. Majú lacné knihy

Zdroj: giphy.com

Jedno z najmilších prekvapení, ktoré som tu zažila bolo počas návštevy kníhkupectva. Keď sa obzeráte okolo seba a všade naokolo sú knižky vo francúzštine. Krása. Ale to samozrejme nie je prekvapivé, keď ste vo Francúzsku, že. Prekvapenie prišlo vtedy, keď som si začala prezerať cenovky. Knihy tu stoja v priemere 6 až 8€. Pritom známe francúzske klasiky pokojne kúpite za 2,90€. Je na to celkom jednoduché vysvetlenie, sú to všetko zväčša takzvané „poche“ (vreckové) vydania – čiže mäkké väzby a malé písmenká. Mne sa ale také páčia. Aspoň ich môžem všade prevlačovať so sebou bez toho, aby som si namáhala chrbticu.

15. Nevedia jesť mak

Pretože poznajú mak len ako mak, ktorým sú posypané niektoré typy slaného pečiva v pekárni. A to sa neráta. Mak, to sú makové buchty, makové šúľance, makové štrúdle, makovníky, makovce, bobaľky (alebo opekance) a ďalšie milióny neodolateľných makových záležitostí. Jednoducho mak je základ sladkej slovenskej kuchyne. A Francúzi toho moc o sladkej slovenskej kuchyni teda nevedia.

16. Veľa štrajkujú

Každý Francúz aspoň raz meškal do práce kvôli štrajku. Hlavne taký Francúz, ktorý cestuje do práce vlakom. Pretože štrajky Francúzskej železničnej spoločnosti SNCF (Société nationale des chemins de fer français) sú častým francúzskym hobby. Ak budete mať chuť si ísť niekedy zaštrajkovať aj vy alebo budete chcieť vedieť, v ktoré dni by ste mali možno ísť radšej autobusom, tak sa vám možno zíde táto stránka.

17. Organizujú „braderie“

Braderie je vo Francúzsku pomerne populárna a zväčša víkendová záležitosť, kedy obchodníci vyložia na stolík pred svoj obchod tovar ponúkaný za znížené ceny.

18. Nehovoria „Bonjour“ v ten istý deň tej istej osobe dvakrát

A ani vy by ste nemali. Môže sa to totiž považovať za trošku nezdvorilé. Akoby ste zabudli, že ste dotyčnú osobu už v ten deň stretli. Ak teda opäť narazíte na človeka, ktorého ste už raz pozdravili, môžete sa druhýkrát len usmiať a kývnuť hlavou. Alebo, ak by ste chceli predsa len niečo povedať, tak skúste: Rebonjour (prípadne Recoucou alebo dokonca že vraj stačí aj Re).

19. Dostávajú v reštaurácii vodu a pečivo zdarma

A to už od roku 1967. Vtedy vyšlo nariadenie o tom, že v cene jedla musí byť povinne zahrnuté pečivo, voda, korenie, riad, príbor, atď.  Takže v každej reštaurácii vo Francúzsku by ste mali automaticky a zadarmo dostať une carafe d’eau a du pain. Nehanbite sa si ich aj vypýtať, ak ich na stole neuvidíte. Samozrejme, ale v reštaurácii nemôžete zostať sedieť len pri vode a nakrájanej bagete, treba si objednať entrée, plat principal a dessert, za ktoré si už zaplatíte 😀

20. Používajú veľa skratiek

Francúzi majú veľmi radi skratky. V prvom rade skracujú bežné a často používané slová, ako napríklad: bon app (bon apétit), d’ac (d’accord), bac (baccalauréat), fac (faculté), apéro (apéritif), aprèm (après-midi), appart (appartement). Ďalej sú skratky tiež obľúbené v smskách alebo neformálnych emailoch, môžete sa stretnúť napríklad s: tkt (t’inquiète – vo význame: ne t’inquiète pas), bcp (beaucoup), stp (s’il te plaît), dsl (désolé), mdr (mort de rire), rdv (rendez-vous).

Ale tou najhoršou skupinou sú skratky zo začiatočných písmen. Používajú ich požehnane a často ani oni sami nevedia, z akých slov je vlastne daná skratka zložená. Ale pri tom množstve sa im ani nedivím. Toť niektoré najpoužívanejšie: CDD (contrat à durée déterminée), CDI (contrat à durée indéterminée), PDG (président-directeur général), ONG (organisation non gouvernementale), RER (Réseau express régional), RIB (relevé d’identité bancaire), SAMU (secours d’aide médicale d’urgence), SDF (sans domicile fixe), SMIC (salaire minimum interprofessionnel de croissance), TGV (train à grande vitesse).

21. Nemusia svietiť cez deň

Keď som prechádzala cez cestu (na červenú samozrejme), tak sa mi zdalo, že je na francúzskych autách niečo zvláštne. Nemali zapnuté svetlá. Ako som zistila, ani mať nemuseli. Vo Francúzsku nie je denné svietenie áut povinné.

22. Milujú pečivo

Aj keď som už spomínala bagetu, nemohla by som vynechať aj iné pečivo – to sladké – viennoiserie. Francúzi ho očividne majú veľmi radi, lebo toľko pekární, v ktorých pózujú čerstvé croissants, pains au chocolat, pains au lait, pains aux raisins, chaussons aux pommes či brioches, som nikde predtým nevidela. Takže ak by ste sa vo Francúzsku niekedy náhodou stratili, vôbec to nevadí. Kdekoľvek budete, bude tam určite aj pekáreň, takže od hladu neumriete 😀

23. Cestovanie vlakom ich stojí veľa peňazí

A to nehovorím len zo svojho slovenského vlakyzadarmo pohľadu. Na to, že tu doprava vlakom nie je najlacnejšia sa často sťažujú aj Francúzi. Ako hovorí napríklad Francúz Matthieu žijúci na Slovensku: „En Slovaquie, pour prendre le train, je n’ai pas besoin de vendre mes organes.“ (Na Slovensku, ak chcem ísť vlakom, nemusím predať svoje orgány.)

24. Nepoužívajú vždy taniere

Napriek tomu, že jedlo je ich srdcová záležitosť, taniere k tomu nutne nepotrebujú. Také raňajky napríklad sa takmer vždy obídu aj bez taniera. Omrvinky sa na konci pozhŕňajú priamo zo stola a je to.

25. Majú viac kaderníctiev pre mužov

Na tom, že sa francúzski muži o seba starajú naozaj niečo bude. Majú tu napríklad aj oveľa viac kaderníctiev pre mužov ako u nás.

26. Nezbierajú hovienka po psoch

Pri romantickej prechádzke po francúzskych uličkách si dávajte pozor pod nohy. Kade-tade vás môžu totiž čakať rôzne nemilé prekvapenia. A to aj napriek tomu, že sú tu na každom rohu pekné ceduľky s motivačnými textami o tom, aké je skvelé zbierať psie exkrementy. Francúzi sú ale očividne voči takýmto výzvam odolní a výtvory svojich psíkov nezdvíhajú.

Podľa mojej konšpiračnej teórie to robia naschvál, aby sa francúzski tínedžeri toľko počas chôdze nepozerali do mobilov. Takto sa všetci musíme pozerať hlavne tam, kam stúpame.

27. Vodičovi MHD sa pred vystúpením poďakujú

Pred vystúpením z mestského autobusu v Avignone, Francúzi vodičovi povedia „Merci, au revoir!“ A mne to príde smiešne. Nie, nenastala chyba v mojej výchove, len ma vždy rozosmeje, že vodič autobusu vôbec nemá šancu počuť všetky tieto poďakovania a pozdravy. Lebo v tom istom čase, ako zadnými dvermi vystupujú ľudia, on v prednej časti autobusu predáva lístky novým cestujúcim.

Samozrejme som ale podľahla spoločenskému tlaku a aj ja pri vystupovaní vždy poviem „Merci, au revoir!“. Aj keď ma vodič nepočuje, tak je to predsa len milý a pekný zvyk.

28. V reštaurácii jedia len v určenom čase

Ak na vás niekedy príde hlad o štvrtej poobede, ani neskúšajte zájsť do francúzskej reštaurácie na neskorý obed. Niečo také nie je v súlade s francúzskym gastronomickým poriadkom. Reštaurácie vás radi nakŕmia od 11:30 do 14:00 a potom od 19:00 do 22:00. Medzitým nemáte byť čo hladní. Samozrejme, niečo možno nájdete otvorené a možno vám tam prinesú aj nejaké jedlo, ale budete obklopení skôr turistami ako naozajstnými Francúzmi.

29. Používajú predložku „sur“ s mestami

Zdroj: giphy.com

Tak presne takto nejak som sa zatvárila, keď som prvýkrát z francúzskych úst počula „sur Avignon“ vo význame „v Avignone“. Majú predsa predložku à, ktorá sa tak pekne hodí k mestám! Francúzi ale stále radi (hlavne v rámci hovorovej francúzštiny) niečo „vylepšujú“ a menia. Aby boli cudzinci stále v strehu. O tom, že sa predložka sur používa dnes nejako príliš aj tam, kde by sa nemala si môžete prečítať v tomto článku.

30. Nenechávajú sprepitné

Vráťme sa ešte raz do francúzskej reštaurácie. Po tom, čo vás konečne pustia dnu a podarí sa vám dobre najesť, tak by vás možno zaujímala ešte otázka sprepitného. Či áno a koľko. Popravde, vo Francúzsku neexistuje žiadne nepísané pravidlo, že sa patrí nechávať sprepitné. Nikto to tu od vás nečaká a nemusíte sa hanbiť, ak nič nenecháte. Na druhej strane, ak by ste radi niečo nechali, určite to bude prijaté pozitívne. Výška záleží od toho v akej reštaurácii sedíte. Ale 1 až 5€ za večeru je ok.

31. Majú silný prízvuk

To, že pre každý región je špecifický trochu iný prízvuk, nie je nič nové pod slnkom. Mňa ale ten južanský predsa len trochu prekvapil a občas vďaka nemu horšie rozumiem. Najväčším rozdielom oproti štandardnej francúzštine je to, že veľa nosových samohlások nie je zrazu až tak nosových, takže napríklad tu počuť: bien /bjεŋ/, demain /dəmεŋ/ alebo matin /matεŋ/. Čo podľa mňa neznie až tak pekne.

32. Namáčajú si radi pečivo do čaju alebo kávy

Zdroj: giphy.com

Ak budete niekedy raňajkovať vo francúzskej domácnosti, pozorne si všimnite, čo Francúzi robia počas raňajok so svojím pečivom. To, že si ho budú namáčať do svojho čaju či kávy, možno pre vás nebude nič špeciálne. Zaujímavé to ale začne byť vtedy, keď si tam niektorí ponoria aj pečivo natreté maslom a džemom. Naozaj. A to, že im tam napadajú drobky a džem je bonusom, ktorý vylepšuje chuť ich nápoja.

33. Dostávajú veľa rôznych dávok a príspevkov od štátu

Nebudem zachádzať do detailov, lebo nie som na túto tému odborník, ale prekvapilo ma koľko rôznych príspevkov môžu Francúzi od štátu získať. Čo ale súvisí s tým, že sa tu častejšie sociálny systém aj zneužíva.

34. Chýbajú im naše výborné slovenské výrobky

No dobre, možno im nechýbajú, lebo ani nevedia, kde presne leží Slovensko a aké sú to vlastne slovenské výrobky. Keby ich ale ochutnali, tak by im isto iste chýbali. Napríklad taký obyčajný rožok, chlieb, horalka, bryndza, mak, korbáčiky, oštiepky, kofola, trdelník, pagáče, chrumky, ale aj tatranský čaj či poctivá domáca pálenka. To sú naše gastronomické mňamóznosti, za ktorými sa určite každému Slovákovi žijúcemu v zahraničí z času na čas cnie.  Ja som tu okrem nich mala problém zohnať ale aj obyčajnú hrubú múku či klasické strúhadlo. Nakoniec sa mi to ale podarilo. A rozmaznaným francúzskym jazýčkom som naservírovala bryndzové halušky aj šúľance s makom. Tvárili sa, že im celkom chutilo.


Ako vidíte, počas môjho pozorovania som si na avignonských Francúzoch všimla všeličo. Zabudla som ale predsa len spomenúť jednu vec. 98% všetkých Francúzov, ktorých som tu stretla, bolo ku mne veľmi milých. Za čo im patrí veľké merci 🙂 Lebo k Avignonu nepatrí len Pápežský palác, Avignonský most či silný vietor, ale aj milí a priateľskí ľudia.


Máte aj vy svoje zistenia o Francúzoch? Prekvapili či rozosmiali vás niečím, čo robia? Máte v niečom inú skúsenosť ako ja? Napíšte do komentára! 🙂

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *