Milí francúzštinu ľúbiaci,

vec sa má takto:

francúzština je super a treba o tom písať.

To je celé – v skratke. Jednoducho medzi mnou a francúzštinou preskočila pred pár rokmi iskra. A bolo to. Láska na prvý pohľad.

(zdroj: giphy.com)

Ale nerobte si ilúzie. To, že každému stále omieľam, aká je francúzština super, ešte neznamená, že som na ňu aj odborník. Nie, nie som. (Ale pracujem na tom!)

Zatiaľ som len (večná) študentka francúzštiny. Študentka, ktorá do tohto zákerného krásneho jazyka za posledné roky investovala množstvo času, energie a peňazí. Niekedy viac a niekedy menej efektívne.

A pokračujem v tom aj naďalej.

Snažím sa, aby so mnou francúzština spolupracovala. Aby príliš nevystrkovala rožky. Neustále spoznávam a objavujem jej škaredé pekné zákutia a snažím sa v nej, čo najmenej bolestivo, zdokonaľovať.

(zdroj: giphy.com)

Momentálne dokonca priamo z Francúzska. Od septembra 2017 sa pohybujem po provensálskom mestečku menom Avignon, kde pozorne sledujem Francúzov. Čo robia, čo jedia, ale hlavne čo hovoria.

A tak nejak prirodzene vznikol tento blog. Miesto, kde sa chcem so všetkými, ktorí sú podobne zúfalí zaľúbení do francúzštiny podeliť o celý tento proces.

Sama by som to však nezvládla, preto som si prizvala na pomoc Francúza (aké prekvapivé). Milého a trpezlivého Francúza menom Matthieu, ktorý mi pomáha s množstvom vecí. Dobrovoľne a bez frflania. A už tu dokonca aj niečo napísal. Viac o ňom si môžete prečítať v tomto rozhovore.

Možno sa aj s jeho pomocou raz tú francúzštinu naučím(e).

Aspoň tak ako Joey.

(zdroj: giphy.com)

Prajem nám pri tom veľa optimizmu a málo vypadnutých vlasov,

Petra,
la petite optimiste