Viete, čo nastane, keď niekomu poviete, že hovoríte alebo sa učíte po francúzsky?

Pravdepodobne najprv akési uznanlivé zamumlanie a pohľady plné obdivu.

Následne však príde na rad neskrývaný útok na francúzsky jazyk, teda konkrétne na jednu jeho časť. Krásnu a krehkú časť.

Na francúzsku výslovnosť:

„To by som sa ja nikdy nenaučila, tá výslovnosť je strašne ťažká.“

„Je to pekný jazyk, ale tá výslovnosť je neskutočne komplikovaná, preboha!“

„Veď oni to úplne inak čítajú ako píšu, vôbec to nedáva zmysel a nedá sa to naučiť.“

A povedala som si, že už stačilo.

Stačilo týchto demotivačných, od-francúzštiny-odrádzajúcich a navyše nepravdivých rečí.

Aj keď ste možno teraz trochu nadvihli obočie, verte mi, skutočne existujú objektívne dôvody, vďaka ktorým je francúzska výslovnosť ľahšia ako napríklad taká výslovnosť anglická.

Ak teda náhodou ešte len zvažujete, či sa konečne pustíte (alebo opäť raz pustíte) do učenia francúzštiny a odrádza vás „tá komplikovaná výslovnosť“, tak snáď tento článok zmení váš názor.

Francúzskej výslovnosti sa netreba báť, má veľa sympatických vlastností a postupným a efektívnym tréningom si ju viete skrotiť a omotať okolo prsta.

Odmenou vám potom bude krásna autentická francúzšitna bez zajakávania. A aj francúzske uši budú zvukom vychádzajúcim z vašich úst bez problémov rozumieť. Vďaka tréningu výslovnosti sa dokonca zlepší aj vaše porozumenie. A popritom všetkom možno ešte vyhráte napríklad aj 1. miesto v celonárodnom kole súťaže Spievam po francúzsky ako moja študentka Olívia 👏

Disclaimer: Tento článok vám neprezradí všetky pravidlá a kompletný návod, ako sa naučiť francúzsku výslovnosť. Ukáže vám ale jej charakteristické znaky (s kladením dôrazu na pozitíva!) A poskytne vám tiež argumenty pre všetkých vašich známych, ktorí francúzsku výslovnosť neustále ohovárajú.

1. Francúzsky prízvuk je pravidelný a stály

Tak ako slovenčina, aj francúzština je (vďakabohu!) jazyk s pravidelným a stálym prízvukom.

Čo to ale znamená v praxi?

To že je prízvuk pravidelný znamená, že vo francúzštine dávame vždy prízvuk na poslednú slabiku slova, rytmickej skupiny (spojenie slov, ktoré tvoria akýsi zvukový aj myšlienkový celok) alebo vety. Čo si môžeme predstaviť tak, že Francúzi jednoducho poslednú slabiku trochu zdôrazania, vyslovia ju s väčšou silou než ostatné slabiky. V slovenčine zase dávame dôraz pravidelne na prvú slabiku.

To, že je prízvuk stály zase znamená, že všetky slabiky slova sú vyslovované viacmenej rovnako dlho a rovnako intenzívne.

Vlastne majú tí Francúzi vcelku monotónny a nudný prejav.

Aha, ako krásne pravidelne to vyzerá a znie (výslovnosť v podaní môjho obľúbeného Francúza Matthieua):

• crayon | ceruzka

• Le crayon est sur la table. | Ceruzka je na stole.

• Le crayon rouge est sur la table verte. | Červená ceruzka je na zelenom stole.

A takéto niečo nie je vôbec samozrejmosť. Napríklad taká angličtina, ruština či taliančina takýto pekne pravidelný a stály prízvuk nemajú a pri týchto jazykoch by ste sa mali s učením nových slovíčok učiť aj to, na ktorej slabike je prízvuk.

Anglická výslovnosť je ako húsenková dráha, za to francúzština je skôr pokojným osobným vlakom. Vypočujte si tieto dvojice slov vyslovené mojím anglickým švagrom Shaunom a už spomínaným Matthieuom:

• photography – photographie

• important – important

• nationality – nationalité

• education – éducation

• imagination – imagination

2. Väčšinu zvukov už poznáte

Aj keď sa to tak na prvý pohľad zdať nemusí, väčšinu zvukov, ktoré vychádzajú v závratnej rýchlosti z nejakých francúzskych úst už dávno vaše hlasivky poznajú a viete ich krásne vysloviť aj vy.

Tieto rôznorodé zvuky sa nazývajú fonémy. Francúzština ich má 36. Na porovnanie taká angličtina a aj slovenčina ich majú až po 44!

Z týchto 36 francúzskych zvukov by ste mali už teraz bez problémov vedieť vysloviť 24. A to len vďaka tomu, že viete po slovensky. Na doštudovanie vám teda zostáva 12 nových zvukov.

A z nich by som vám odporúčala zamerať sa na tréning vyslovovania predovšetkým týchto pár:

1. ústne samohlásky: [y] (tu), [œ] (peur), [ø] (peu)

2. nosové samohlásky: [ε̃] (vin), [ɑ̃] (an), [ɔ̃] (bon)

Všetky tie podozrivé znaky v hranatých zátvorkách sú súčasťou medzinárodnej fonetickej transkripcie IPA alebo po francúzsky (samozrejme ako vždy naopak) API – L’alphabet phonétique international. Všetky francúzske fonémy si môžete pozrieť a vypočuť napríklad v tomto videu:

Ak neštudujete francúzštinu na vysokej škole, tak sa podľa mňa fonetickú transkripciu učiť nepotrebujete, ale určite neuškodí poznať aspoň niektoré znaky (nosovky!), aby ste si vedeli v slovníku rýchlo a ľahko overiť, ako dané slovo vysloviť.

Takto to napríklad vyzerá v online slovníku Lingea, kde si môžete výslovnosť aj vypočuť:

Ako ale potom všetky tieto zvuky správne zreprodukovať? Kam dať jazyk, ako veľmi otvoriť ústa a čo má robiť vaše hrdlo? To zistíte, ak budete sledovať čo presne robia nejaké francúzske ústa a posnažíte sa to následne zopakovať. Ešte lepšie je, ak vám tie francúzske ústa aj presne opíšu, čo robia 😄 Môžete preto skúsiť napríklad videá tohto sympatického Francúza. A ak ste úplný výslovnostný maniak odporúčam napríklad tento interaktívny nástroj s výslovnosťou francúzskych hlások vytvorený na univerzite v Lyone alebo videá tejto francúzsko-anglickej expertky na francúzsku výslovnosť.

3. Výslovnosť písmen má jasné pravidlá

Jedna vec je naučiť sa vydávať zo svojich úst typické francúzske zvuky, ale dôležitá je aj druhá časť: vedieť, kedy ktorý vypustiť.

Je pravda, že pri porovnávaní napísaného textu s hovoreným slovom sa môže zdať francúzska výslovnosť ako úplný freestyle alebo chaotické (ne)vyslovovanie náhodných písmen.

Ale nie je to vôbec tak.

Francúzska výslovnosť má svoje pravidlá. Áno, má ich dosť, ale za to sú pomerne striktné. Takže ak sa ich raz naučíte, budete bez problémov vedieť vysloviť akékoľvek slovo, ktoré ste predtým nikdy nevideli. A z toho sa treba tešiť. Pretože napríklad taká angličtina, to je skutočný freestyle, u nej si výslovnosťou nikdy istí nie ste. Napríklad kombinácia písmenok ough sa môže v angličtine vysloviť minimálne 6 rôznymi spôsobmi a o nejakom pravidle byť reč nemôže 😀

Vo francúzštine takéto niečo nehrozí, tam všetko funguje ako švajčiarske hodinky. Ak povedia, že dvojicu písmen ou čítajú ako [u] (rovnaké ako naše slovenské u len trochu viac treba zaokrúhliť pery), tak to tak je vždy a všade:

• vous [vu] | vy

• moutarde [mutaʀd] | horčica

• nounou [nunu] | pestúnka

Tradá.

Samozrejme nie je to vždy úplne takto jednoduché. Sú zvuky, ktoré môžeme zapísať viacerými možnými spôsobmi. Ale aj na to máme zoznam krásnych pravidiel. Najlepšie je podľa mňa začať tým, že si budete k písmenám (komibáciám písmen) postupne priradzovať možné zvuky. Na svojich kurzoch pre začiatočníkov študentom napríklad vždy ukážem slovo, ktoré už vedia bez problémov vysloviť: Versailles [versaj] a sami tak odhalia pravidlo, že kombináciu písmen ILL vyslovujeme (takmer vždy) ako [j].

Ako vidíte, to, čo sa na prvý pohľad javí ako úplný chaos, je dobre fungujúci a zorganizovaný systém. Keď si pravidlá úplne zautomatizujete, tak vám jedného dňa francúzska výslovnosť príde jednoduchá a prehľadná!

4. Písmená na konci slov sa zväčša nečítajú

Ako ste si už pravdepodobne stihli všimnúť, Francúzi nevyslovujú všetko to, čo napíšu. Píšu veľmi radi a veľa, ale častokrát úplne zbytočne. Veľa z toho, čo dajú na papier, potom nemilosrdne a bez súcitu odignorujú.

Okrem pravidiel výslovnosti je preto kľúčové poznať a aplikovať aj základné pravidlá NEvýslovnosti:

1. Nikdy nevyslovíš písmeno H (o tomto špeciálnom písmene je dokonca samostatný článok na blogu)

• hôpital [opital] | nemocnica

2. Nikdy nevyslovíš písmeno E na konci slova

• livre [livʀ] | kniha

3. Nikdy nevyslovíš písmeno S na konci slova, ak vyjadruje množné číslo

• livres  [livʀ] | knihy

4. Väčšinou nevyslovíš akúkoľvek spoluhlásku* na konci slova

• trop [tro] | príliš

*Neplatí (väčšinou) pre spoluhlásky L, C, F, R (pomôcka na zapamätenie: LuCiFeR):

• sac [sak] | taška, vrece

5. Nikdy nevyslovíš písmeno R na konci neurčitku slovies 1. triedy

• écouter [ekute] | počúvať

6. Nikdy nevyslovíš -ENT, ak ide o slovesnú koncovku 3. osoby mn.čísla

• ils parlent [il parl] | rozprávajú

K tomuto bodu treba žiaľ uviesť aj to, že existuje istá inkriminovaná skupina písmen, ktoré sa na konci slov bežne nečítajú, ale za špecifických podmienok akosi ožijú a vyslovia sa. Tomuto javu francúzskej výslovnosti sa hovorí liaison (viazanie). Nebudeme si ním ale v tomto optimistickom článku kaziť náladu. Ak by ste to ale predsa chceli risknúť, tak o liaison je už na blogu tento článok.

5. Diakritické znamienka sú vaši kamoši

Pri zisťovaní toho, ako to ktoré slovo vysloviť, si všímajte aj diakritické znamienka. Sú to vaši kamoši, ktorí vám radi poradia.

Napríklad písmeno Ç sa vďaka svojmu háčiku nazývanému cédille číta vždy ako [s]:

• ça [sa] | to, toto

Písmeno É (nad ktorým je dĺžeň alebo accent aigu) je vždy tzv. zatvoreným [e], to znamená, že sa pri jeho výslovnosti usmejete a natiahnete kútiky úst do strán:

• café [kafe] | káva

A dve bodky (tréma) vám zase našpekajú, že písmeno, nad ktorým sa nachádzajú, sa nechce s nikým kamošiť, vždy ho preto treba vysloviť samostatne:

• maïs [mais] | kukurica

• mais [mε] | ale

A čo teraz?

Základom je samozrejme, aby ste dostali veľa francúzštiny do ucha a zvykli si na rôzne zvuky, melódiu a prízvuk. Ale práve pri francúzskom jazyku je obrovskou výhodou ovládať aj nejakú tú teóriu a poctivo sa naučiť základné pravidlá výslovnosti. Výborne sú napríklad zhrnuté dopodrobna tu. Ak ste však úplný začiatočník a mali ste záujem o zjednodušený a stručný prehľad, ktorý si môžete vytlačiť a pripnúť na vašu nástenku, pre mojich študentov-začiatočníkov som presne také niečo vytvorila. Kúpiť si ho (a podporiť tak aj písanie ďalších článkov 😇) môžete tu.

A keď už budete mať pravidlá aspoň trochu naštudované, nezabudnite ich trénovať. Napodobňovať Francúzov, skúšať vyslovovať problematické zvuky a zamerať sa na konkrétne dvojice podobných zvukov (napríklad na tejto stránke). Odporúča sa tiež sadnúť si občas pred zrkadlo a sledovať, či robíte s ústami správne pohyby. Určite si čítajte nahlas a môžete tiež skúsiť obľúbenú techniku shadowing (okamžité opakovanie toho, čo počujete v cudzom jazyku). A ak sa nebojíte, odporúčam sa tiež raz za čas nahrať, pustiť si to a pozorne počúvať, či nenájdete chyby, ktoré ste si možno pri rozprávaní neuvedomili.

Jednoducho, nehanbite sa, preháňajte a berte to ako akési tvárové cvičenie na spevnenie vašej pleti 😀

Na francúzsku výslovnosť sa treba jednoducho pozerať ako na vášho parťáka. Ako na logickú skladačku a fascinujúci systém, ktorý vám bude čím ďalej viac dávať zmysel, až vám príde vlastne jednoduchý a prehľadný. A to, že francúzska výslovnosť vôbec nie je taká ťažká, ako sa na prvý pohľad zdá, potom nezabudnite šíriť aj ďalej medzi vašimi známymi, nech nám tú francúzštinu stále niekto neohovára!

Ktoré zvuky alebo pravidlá bolo pre vás najťažšie si vo francúžšine osvojiť? Považujete francúzsku výslovnosť za ťažkú alebo ľahkú v porovnaní s iným jazykmi? Dajte vedieť v komentári 😊

Zdroje:
DOHALSKÁ, M. – SCHULZOVÁ,O. : Fonetika francouzštiny
La phonétique française