Neviem ako vy, ale ja patrím medzi ľudí, ktorí si vždy všetko musia niekde poznačiť. Zapísať. Zaznamenať. Načarbať. Nakresliť. Načrtnúť. Rozumiete. Dáva mi to pocit, že ak budem niekedy niečo potrebovať, tak to hádam – niekde v tých mojich poznámkach, zoznamoch, zošitoch – nájdem.

(zdroj: giphy.com)

Takto isto som postupovala aj s francúzskymi slovíčkami.

Poctivo som si vypisovala všetky z každej učebnice francúzštiny a zapisovala som si všetky, ktoré zazneli počas hodiny. Spolu s tým som si samozrejme zakaždým musela založiť nový zošit vyhradený špeciálne na tieto účely. Preto momentálne vlastním pomerne dosť (malých, veľkých, hrubých, tenkých, farebných) zošitov, v ktorých je pomerne dosť slovíčok. Trochu choré, áno, viem. Ale hádam aj celkom užitočné, nie?

Ani nie.

V skutočnosti to bola pre mňa strata času.

Pretože som sa k tomu množstvu slovíčok po zapísaní už nikdy nevrátila. Neopakovala som si ich. Nepracovala s nimi. Aspoň nie pravidelne a dlhodobo. Jednoducho som len zbierala slovíčka ako pokémonov.

Preto som sa pustila do zisťovania efektívnejších metód, ako na slovíčka.

(zdroj: giphy.com)

A zistila som, že:

Slovíčka sa možno vôbec učiť netreba.

Namiesto toho by malo stačiť:

1) Obklopiť sa francúzštinou každý deň. Veľa jej čítať a počúvať. Vidieť a počuť francúzske slovíčka na rôznych miestach. V rôznych situáciách a kontextoch. Už len tým sa ich neúmyselne a prirodzene učíme. O 7 tipoch, ako sa dá celkom príjemne obklopiť francúzštinou, som písala v tomto článku.

2) Aktívne francúzštinu používať. Veľa v nej písať a rozprávať. Tvoriť vlastné vety, pozliepať naučené veci dokopy a použiť ich v praxi. Vďaka tomu si overíme či vieme slovíčko použiť správne a naše vyjadrovanie sa tak posúva na vyššiu a vyššiu úroveň.

Napriek tomuto „veľkolepému“ zisteniu to nie je vždy také ľahké. Niekedy na tieto dve veci jednoducho nie je dosť času. Alebo štrajkuje naša (moja) pamäť. Alebo treba vedieť slovíčka, ktoré sa v bežnom živote ani poriadne použiť nedajú (na písomky, skúšky a iné nemilé príležitosti).

Preto som sa rozhodla preskúmať 9 rôznych spôsobov, ako sa učiť slovíčka. Inak a efektívnejšie. Ani jeden z nich nie je správnejší ako druhý. Záleží len na vás, čo vám viac vyhovuje a čo vás viac baví. A keďže je každý spôsob zameraný na niečo trochu iné, je viac než odporúčané ich ľubovoľne kombinovať!

1. Kontext

Učte sa slovíčko obklopené inými slovíčkami. Tak, aby bolo súčasťou slovného spojenia, frázy alebo celej vety.  Takéto slovné spojenia a vety si zadovážite napríklad z článkov či kníh, ktoré vo francúzštine čítate. Alebo si môžete nejakú vzorovú vetu nájsť na internete. Vďaka učeniu sa v kontexte budete mať lepší cit pre to, ktoré slovíčko sa kedy hodí použiť. A minimálne v jednej vete by ste ho v budúcnosti mali vedieť použiť správne! Pre mňa je kontext dôležitý hlavne pri učení sa slovies, ktoré často v závislosti od kontextu zákerne menia svoj význam.

2. Skupiny príbuzných slov

Vytvárajte si skupiny / zoznamy slovíčok (alebo slovných spojení), ktoré sú si nejako príbuzné. Napríklad témou: ľahšie sa napríklad pri faire la vaisselle (umývať riad), rovno naučíte aj un lave-vaisselle (umývačka riadu). Osobne zbieranie takýchto slovíčok využívam, keď sa chystám hovoriť / písať o nejakej konkrétnej téme. Nalistujem konkrétny zoznam a snažím sa odtiaľ niečo použiť. Okrem témy môžete zbierať aj slovíčka, ktoré sú si podobné inak, napríklad svojou výslovnosťou: une truie (sviňa) a une truite (pstruh). Neviem ale sama, či mne takéto zistenie pomáha alebo ma to ešte viac pletie 😀

3. Myšlienkové mapy

Zbieranie príbuzných slovíčok nemusí mať len podobu nudného zoznamu. Môžete si ich rovno nakresliť aj do prehľadnej myšlienkovej mapy. Je to výborná vec na upratanie akéhokoľvek myšlienkového bordelu, z ktorého sa razom stane jednoduchý a prehľadný systém. Do stredu čistého papiera si napíšete hlavnú tému / myšlienku a z nej postupne rozvetvujete ďalšie. Takto nejak:

(zdroj: lewebpedagogique.com)

Myšlienkové mapy sa dajú skvelo využiť pri učení gramatiky, výslovnosti či všelijak inak pri učení francúzštiny. Ak sa vám ale nechce toľko kresliť a vyfarbovať, nebojte sa, nemusíte. Myšlienková mapa môže byť aj jednoduchá, bez obrázkov, hotová do 10 minút. Okrem toho existujú rôzne bezplatné nástroje a programy, ktoré vám pritom pomôžu, napríklad MindMup či Coggle. Viac informácií o využití myšlienkových máp pri učení sa francúzštiny nájdete v tomto článku (vo francúzštine).

4. Kartičky

Kartičky sú stará dobrá klasika. Na jednu stranu sa napíše slovíčko po francúzsky:

Na druhú po slovensky. Alebo aj nie. S druhou stranou kartičky sa dajú totiž robiť rôzne milé veci. Môžete si tam napísať význam slovíčka vo francúzštine, slovný druh, príklad použitia vo vete, výnimky alebo nakresliť obrázok, ktorý vám pomôže si slovíčko zapamätať. Napríklad takto:

Možno sa vám zdá, že vyrábanie takýchto kartičiek zaberá veľa času. Zaberá. Aj keď záleží na tom, čo všetko sa na ne rozhodnete napísať. Ich veľkou výhodou ale je, že na rozdiel od akéhokoľvek zoznamu, si ich môžete ľubovoľne premiešať a preskúšať sa tak zo slovnej zásoby oveľa efektívnejšie. Viac informácií o tom, ako si vyrobiť vaše francúzske kartičky nájdete v tomto článku (v angličtine).

5. „Kartičkové“ aplikácie

V dnešnej dobe si už však viete vytvoriť aj svoje vlastné elektronické kartičky. Tie môžete mať pohodlne so sebou kamkoľvek sa vyberiete. A využiť tak napríklad čas strávený v meškajúcom vlaku. Ku slovíčkam si tam viete pridať aj zvuk alebo obrázky a navyše ani nemáte pocit, že sa učíte a celé vás to tak nejak baví. Dokonca tam máte k dispozícii aj hotové sady kartičiek! Medzi najznámejšie bezplatné aplikácie patria Memrise a Quizlet. Mne osobne sa asi viac páči Quizlet, pretože k slovíčkam je tam automaticky pridané aj audio a veľmi jednoducho sa tam pridávajú obrázky. Memrise je zase viac hravý a je tam k dispozícii množstvo už hotových kurzov.

(zdroj: quizlet.com)

6. Samolepiace papieriky

Ak by som mala povedať, ako sa dá nové slovíčko naučiť čo najrýchlejšie a zároveň najmenej bolestivo, vybrala by som asi samolepiace papieriky. Nalepte si ich na vec, ktorú denne používate alebo na miesto, kde ich každý deň uvidíte. Slovíčka na nich sa vám potom samé nalepia do vašej pamäti. Keď si vždy pri umývaní zubov na zrkadle prečítate napríklad une brosse à dents (zubná kefka), koncom týždňa už nad tým, ako sa povie zubná kefka, nebudete musieť vôbec premýšľať. Na papieriky si samozrejme môžete popísať čokoľvek, čo si potrebujete zapamätať, výnimky či problematickú gramatiku.

7. Spaced Repetition

Využitím niektorej z predošlých metód by ste nemali mať problém zapamätať si slovíčka v najbližších dňoch po naučení. To, čo ale býva problém, je spomenúť si na ne aj o mesiac či o pol roka. S tým by nám malo pomáhať Spaced Repetition (alebo „rozmiestnené opakovanie“). Teda opakovanie si slovíčok v určitých intervaloch. Viac informácií o tom, ako (ne)funguje naša pamäť a prečo je dôležité si slovíčka opakovať, sa dozviete tu:

Na základe tohto princípu bol vytvorený Spaced Repetition Software (SRS), ktorý využívajú niektoré „kartičkové“ aplikácie. Tou najpopulárnejšou je Anki (Android zdarma, iOS 24,99€). Okrem nej však na tomto princípe fungujú napríklad aj Flashcards Deluxe (Android aj iOS okolo 4€) alebo Mosalingua (Android aj iOS 4,99€). Mne moje androidovské Anki plne vyhovuje, pridávam si tam však zväčša iba podstatné mená alebo jednoznačné výrazy. Aby som si bola istejšia, že ich budem vedieť použiť správne aj v mojich vlastných vetách.

8. Goldlist

Goldlist (alebo „zlatý zoznam“) je vlastne SRS pre tých, čo majú radi pero a papier. Prepíšete si pod seba 25 slovíčok (slovných spojení, viet), do jedného stĺpca po francúzsky, do druhého po slovensky. Slovíčka necháte odležať (neučíte sa ich) a o dva týždne sa z nich preskúšate. Tie, čo ste si nezapamätali, prepíšete na protiľahlú stranu. Takto filtrujete a prepisujete ďalej a ďalej a donekonečna. Ak by ste o Godliste chceli dozvedieť viac, odporúčam pozrieť si video Lýdie z Jazykového mentoringu, kde vysvetľuje, ako presne ho používa ona.

Ja si síce tiež zapisujem rôzne slovné spojenia a snažím sa k nim vždy po 2 týždňoch vrátiť, ale nič si neprepisujem a nič „nevyhadzujem“. Neviem či to takto úplne funguje, ale toľko prepisovania bolo nad moje sily (aj keď to má určite niečo do seba).

9. Mnemotechnické pomôcky

Pri slovíčkach, ktoré vám akosi nejdú na prvý, druhý a ani tretíkrát do hlavy, vám neostáva podľa mňa nič iné len si vytvoriť nejakú mnemotechnickú pomôcku. Vymyslite si krátky príbeh, emóciu, hocijaké prepojenie medzi tým, čo vám slovo evokuje a jeho významom. Je veľmi užitočné si ju aj nakresliť. Akokoľvek kostrbato. Dôležité je len to, aby ste jej rozumeli vy sami. Aha, tu sú nejaké moje kostrbaté „kresby“, vľavo máme tuleňa a vpravo sýkorku (ospravedlňujem sa za hroznú kvalitu a vulgarizmy): 

Počas skúmania týchto spôsobov, som zistila nielen to, že sa dajú slovíčka učiť aj zaujímavejšie a efektívnejšie, ale aj to, že nemá zmysel sa učiť a zapisovať si všetky, na ktoré natrafím. (Pretože, ak čítam jednu stranu francúzskej knihy pol hodinu asi nie je všetko v poriadku.) Snažím sa preto zameriavať už len na slovíčka, ktoré sú pre mňa relevantné, s ktorými sa často stretávam alebo ktoré sa mi jednoducho páčia.

Verím, že vás niektorý zo spôsobov, ktorý ste nepoznali zaujal a možno ho aj vyskúšate. Ako sa učíte slovíčka vy? Budem sa tešiť na vaše skúsenosti a názory v komentári 🙂