Subjonctif.

Také pekné a nevinné slovíčko.

Aj napriek tomu má k nemu máloktorý študent pozitívny vzťah. Skôr u väčšiny spôsobuje: podozrenie, nepochopenie a znechutenie. V uvedenom poradí. A to aj u študentov smelších a zvyčajne nebojácnych.

Rozhodla som sa preto napísať článok na jeho obranu, lebo to podľa mňa nie je jeho chyba. Nemôže za to, čo sa o ňom hovorí na hodinách francúzštiny. Predstavuje sa tam študentom ako taký zlý francúzsky strašiak. Ako niečo divné a podozrivé. Ako niečo, čo aj tak nikdy nemáme šancu poriadne pochopiť.

Ako ďalší francúzsky výmysel.

Navyše sa preberá často vo chvíli, keď sa konečne začíname cítiť vo francúzštine viac sebavedomo. So sebaistotou a s nadhľadom si časujeme présent, futur či passé composé. A práve v tej chvíli to príde. Začneme vetu s „Je veux que“ a …

1. Zmeňte svoj prístup

Ja a subjonctif sme si v našom vzťahu tiež prešli krušnými chvíľami. Na začiatku bol pre mňa veľkou záhadou a držala som si od neho odstup. Potom prišlo na rad obdobie, kedy by sa môj vzťah k nemu dal vyjadriť jedným jediným slovom: fujha. No a nakoniec sme so spolužiakmi na kurze zhodnotili, že ani samotní Francúzi určite subjonctivu nerozumejú a nepoužívajú ho.

A že ho teda nemusíme používať ani my.

S pocitom víťazstva som ho hodila do kategórie „Zbytočnosti francúzskeho jazyka“ (v ktorej mu neskôr robil spoločnosť aj passé simple). Nech tam v pokoji dožije svoju starobu, kým nebude úplne vyradený z francúzskeho života.

Ale potom sa stala veľká vec.

Počula som Francúza, ako úplne prirodzene vyslovuje vetu „Il faut que je le fasse.“ 

A mňa to ohromilo.

Zdroj: giphy.com

Takéto okamihy sa zopakovali ešte viackrát. Francúzi subjonctif naozaj používajú a robia to navyše pekne a prirodzene. Tak som si povedala, že to s ním nemôže byť hádam až také zlé. A začala som ho mať dokonca rada.

Áno, mám subjonctif rada a nehanbím sa za to!

Správna definícia subjonctivu

Tá nechuť je podľa mňa spôsobená tým, že sa začína so subjonctivom príliš zhurta a s nesprávnou definíciou. V učebnici vám hneď začnú vysvetľovať, že „subjonctif je slovesný spôsob, ktorý treba použiť po takých a onakých slovesách, po takých a onakých ústalených slovných spojeniach, že sa tvorí tak a onak …“ A že sa to máte čím skôr naučiť naspamäť a ide sa ďalej.

Ak je toto, to, čo sa dozvedáme o subjonctive ako prvé, nedáva mu to veľkú šancu, aby bol medzi študentmi obľúbený.

Ja poznám ale jednu oveľa krajšiu definíciu, s ktorou by sa malo vždy začínať:

„Le subjonctif est le mode du doute et de l’espérance. Le subjonctif est le mode de l’amour.“ (Erik Orsenna)

„Subjonctif je slovesný spôsob o neistote a nádeji. Subjonctif je slovesný spôsob lásky.“

Takto to znie aspoň o trochu krajšie, no nie?

Aj keď my si v slovenčine pohodlne vystačíme so štyrmi slovesnými spôsobmi, Francúzi sú romantici a k oznamovaciemu, rozkazovaciemu, opytovaciemu a podmieňovaciemu spôsobu si teda museli pridať ešte jeden špeciálny: slovesný spôsob lásky.

Používajú ho, keď sa chcú s niekým podeliť o svoje najtajnejšie želania a túžby. O to, čo im robí obrovskú radosť. O strach, ktorý ich zožiera. O pocity ukryté v hĺbke ich duše. O pochybnosti a neistotu, ktoré ich nenechávajú spávať. O ich potreby a požiadavky. Subjonctif im v takýchto situáciách pomáha dať najavo, že sú v hre emócie. Ich osobné radosti a starosti, pochybnosti, pocity.

Voilà.

Začnite teda brať subjonctif menej technicky a viac s citom a všetko pôjde oveľa ľahšie. Nakoniec si ho tak obľúbite, že vám možno bude v slovenčine chýbať!

2. Naučte sa, ako (ľahko) sa tvorí

Aj keď som proti bifľovacím praktikám, naučenie subjonctivu predsa len nejaké vyžaduje. Konkrétne sa treba poriadne naučiť, ako vlastne vyzerá a ako sa tvorí.

Jeho tvorenie je našťastie jedno z tých najľahších. Koncovky subjonctivu vyzerajú veľmi podobne ako koncovky prítomného času 1. triedy slovies (slovies ako parler, manger, marcher, ktoré tvoria 90% všetkých francúzskych slovies).

Ďakujeme, Francúzi.

Aspoň niečo.

Zdroj: giphy.com

1. Vyčasujte si dané sloveso (napríklad boire – piť) v prítomnom čase v 1. a 3. osobe množného čísla (nous buvons, ils boivent)

2. Odtrhnite od týchto tvarov ich koncovky (nous buv-ons → buv, ils boiv-ent → boiv)

3. K týmto vzniknutým kmeňom pridajte koncovky subjonctivu. Prvý z nich (buv) bude vždy kmeňom pre osoby nous a vous. Druhý z nich (boiv) bude kmeňom pre osoby je, tu, il a ils.

que je boivE

que tu boivES

que il/elle/on boivE

que nous buvIONS

que vous buvIEZ

que ils/elles boivENT

Nie všetky slovesá majú našťastie dva kmene ako boire, pri väčšine uvidíte len jeden jediný kmeň. Čo znamená, že tvorenie subjonctivu je supertruper ľahká vec. Napríklad sloveso parler bude v subjonctive vyzerať takto:  je parle, tu parles, il parle, nous parlions, vous parliez, ils parlent. Teda takmer nachlp rovnako ako v prítomnom čase. Jupí.

Ale aby nastala opäť rovnováha vo svete, existujú nepravidelné slovesá. To, že k nim majú Francúzi viac než priateľský vzťah, ste si už asi dávno všimli. Používajú ich veľmi radi a často. V malíčku by ste mali mať predovšetkým subjonctif slovies avoir, être, aller, faire, pouvoir, savoir, vouloir a prendre.

Nebudem vám ich sem ale kopírovať. Nájdete ich v každej učebnici francúzštiny alebo hocikde po internete (keď do gúglu napíšete napríklad „être conjugaison“). Dokonca som časovanie slovies objavila aj priamo v online slovníku od Lingey! Stačí kliknúť na malú zelenú šípku pod slovesom. Potom si vybrať „Aktívne – Konjunktív“ a rozbalí sa vám takéto čosi:

Zdroj: slovniky.lingea.sk

Áno, všetko, čo vidíte vyššie je subjonctif.

Áno, existujú štyri.

Ospravedlňujem sa, ak som vám práve spôsobila chvíľkové zastavenie srdca. Nie je ale žiaden dôvod na paniku. V bežnom živote sa totiž stretnete našťastie iba s dvoma z nich: prítomným a minulým. A na začiatok vám k šťastiu úplne postačí iba ten prítomný.

Treba to brať pozitívne: neexistuje žiaden budúci subjonctif 😀

Ak si budete chcieť precvičiť tvorenie subjonctivu, môžete skúsiť napríklad takéto online cvičenie.

3. Všímajte si, kedy a ako sa používa

Aj keď vytvoriť subjonctif (aspoň ten prítomný) nie je až také ťažké, vedieť ho použiť tam, kde treba, vyžaduje už viac energie. Prvým krokom je preto začať si ho poriadne všímať okolo seba.

Ak ste v každodennom kontakte s francúzštinou, určite ste v každodennom kontakte aj so subjonctivom. Len ste mu možno doteraz nevenovali veľkú pozornosť. Pri čítaní článku, pri pozeraní videa, seriálu, filmu, pri počúvaní pesničiek alebo aj pri rozhovore s Francúzmi a Francúzkami, sa nesústreďte len na obsah toho, čo hovoria, ale aj na to, aké gramatické tvary používajú. A ak zbadáte subjonctif, nehanbite sa poznačiť si slovné spojenie alebo vetu, v ktorej bol použitý.

Určite si potom všimnete, že v 90% prípadoch:

1. je subjonctif vo vedľajšej vete a nachádza sa po spojke „que“ 

2. sú vo vete dva rôzne podmety – jedna osoba sa vyjadruje k aktivitám druhej osoby

3. je vyjadrené niečo SUBJEKTÍVNE alebo NEISTÉ – nehovoríme žiadne všeobecné tvrdenia, ale naše osobné obavy/želania/pochybnosti/pocity voči niekomu alebo niečomu alebo len hovoríme o niečom, čo nie je isté, že sa naozaj stane

Toť nižšie mám pre vás niekoľko pekných viet, v ktorých sa nachádza subjonctif. Skúste v každej z nich overiť, či sú splnené hore uvedené podmienky. A všímajte si, po akých slovesách a slovných spojeniach môžete na subjonctif naraziť.

• Je suis contente que tu sois là. | Som rada, že si / budeš tu.

• Il est triste que tu ne viennes pas. | Je smutný, že neprídeš.

• Nous sommes désolés qu’il soit malade.| Je nám ľúto, že je chorý.

• Elle préfère que nous partions.| Bola by radšej, keby sme odišli.

• J’aimerais que tu boives du lait.| Bola by som rada, keby si vypil mlieko.

• Je voudrais que vous mangiez avec nous.| Chcela by som, aby ste sa s nami najedli.

• Elle exige que je parte demain.| Žiada, aby som zajtra odišla.

• Je ne suis pas sûre que tu la connaisses.| Nie som si istá, že ju poznáš.

• Il faut qu’elle sache où il est.| Treba, aby vedela, kde je.

• Il faut que j’y aille ! | Potrebujem odísť!

• Il est nécessaire que vous nous aidiez.| Je nevyhnutné, aby ste nám pomohli.

• Il est possible qu’il ne veuille pas venir.| Je možné, že nechce prísť.

• Appelle-moi pour que je puisse lui répondre. | Zavolaj mi, aby som mu/jej mohol odpovedať.   

Poznámka: V hovorovej francúzštine sa oveľa častejšie namiesto „Il est nécessaire / possible / important … que“ stretnete s tvarom „C’est nécessaire / possible / important … que“. 

4. Dostaňte ho do ucha (a do oka)

Skrotiť si subjonctif podľa mňa znamená dostať sa do fázy, v ktorej vám takéto niečo „Je suis contente que tu es ici.“ bude píliť uši a z takéhoto niečoho „Il faut que je vais à la maison.“ vás rozbolia oči.

Alebo si minimálne poviete „hm, tu mi niečo nesedí“.

Zdroj: giphy.com

Dostať sa do tejto fázy, ale samozrejme vyžaduje nejaký čas a veľa kontaktu so subjonctivom. Kontaktu, počas ktorého by sa vám mal dostať poriadne do ucha. A hlavne treba do vášho ucha dostať tvary, ktoré sú od prítomného času odlišné.

Preto okrem toho, že si ho budete starostlivo všímať okolo seba, vyhľadávajte ho aj opakovane a úmyselne. Skvelo to funguje s pesničkami, ktoré môžete počúvať dokolečka dokola. A ešte vás to možno bude aj baviť. Vypátrala som tieto dve, v ktorých je subjonctivu ako maku. Vytlačte si text, počúvajte, zvýrazňujte subjonctif a spievajte!

J’aimerais que le blanc connaisse le noir
et que tu connaisses l’espoir.
J’aimerais que la guerre connaisse la défaite
et que Johnny connaisse ma tête

J’aimerais que les beaux se fassent les moches
et que les riches me remplissent les poches
et que le président pense à moi vraiment,
qu’il fasse ce qu’il dit serait suffisant.

…

Celý text piesne na stiahnutie

On vous souhaite tout le bonheur du monde
et que quelqu’un vous tende la main,
que votre chemin évite les bombes,
qu’il mène vers de calmes jardins,
tout le bonheur du monde.

…

Celý text piesne na stiahnutie

6. Používajte ho a robte chyby

Tak, ako pri všetkom, aj pri subjonctive platí staré známe „C’est en forgeant qu’on devient forgeron“ (Len kutím sa z nás stane kováč). Ak chcete vedieť subjonctif používať, musíte ho začať používať. Lebo Francúzi sa vás nebudú pýtať na to, aby ste im vysvetlili pravidlá jeho tvorenia. Ani počas rozprávania nebudú vo vetách vynechávať slová, aby ste tam doplnili jeho správny tvar.

Zato pôjdu niekedy do pekárne a ak budú milí, tak vám budú chcieť niečo kúpiť. A vy im budete môcť povedať: Je voudrais que vous m’achetiez un croissant !

Zdroj: giphy.com

Urobíte dojem a navyše dostanete croissant. Tradá.

Začnite si teda tvoriť svoje vlastné milé subjonctívne vety. Písomne alebo ústne. Môžete si napríklad občas povedať/napísať, čo všetko potrebujete v ten, ktorý deň spraviť: Il faut que j’achète des pommes de terre. Il faut que j’aille chez le médecin. Il faut que je finisse cet article ! 

A nezabudnite pritom robiť chyby. Na nich sa naučíte najviac. Skontrolovať vaše texty vám potom môže napríklad váš učiteľ, lektor, niekto, s kým si dopisujete, s kým mávate jazykovú výmenu alebo si ich jednoducho môžete nechať zadarmo opraviť na stránkach ako Lang-8.

Najčastejšie chyby pri používaní subjonctivu

1. Je veux que je fasse la vaisselle.

Subjonctif potrebuje mať vo vete takmer vždy dva rôzne podmety. To vo väčšine prípadov znamená, že vo vete vystupujú aj dve rôzne osoby. Ak budete hovoriť len o svojom jedinečnom Ja, tak vám žiaden subjonctif netreba. Úplne pohodlne si vystačíte s neurčitkom. A ak by ste ho predsa len potrebovali ku šťastiu, máte na to k dispozícii neosobné výrazy ako Il faut que, Il est important que, atď.

• Je veux que tu fasses la vaisselle. | Chcem, aby si umyl riad. 

• Je veux faire la vaisselle. | Chcem umyť riad. 

• Je suis contente que tu fasses la vaisselle. | Som rada, že umývaš / umyješ riad. 

• Je suis contente de faire la vaisselle. | Som rada, že umývam / umyjem riad. 

• Il est super que je fasse la vaisselle. | Je super, že umývam / umyjem riad. 

2. J’espère que tu fasses la vaisselle.

Aj napriek tomu, že mne sa zdá, že ak v niečo dúfam, tak ide o neistú záležitosť, Francúzi by so mnou nesúhlasili. Podľa nich je celkom veľká šanca, že to, v čo dúfam, sa aj naozaj stane. Takže žiaden subjonctif.

• J’espère que tu feras la vaisselle. | Dúfam, že umyješ riad.

 3. Je ne crois pas que tu feras la vaisselle.

Slovesá, ktoré vyjadrujú to, že si niečo myslíme (penser que, croire que, trouver que, imaginer que) vo vete so subjonctivom normálne neuvidíte. Čo je logické, lebo veríme, že to, čo hovoríme je pravda. Akonáhle ich ale dáme do záporu, začnú sa vynárať pochybnosti a neistota našich tvrdení. A vtedy je podľa Francúzov ideálny čas na subjonctif.

• Je crois que tu feras la vaisselle. | Myslím si, že umyješ riad.

• Je ne crois pas que tu fasses la vaisselle. | Nemyslím si, že umývaš / umyješ riad.

4. Il est probable que tu fasses la vaisselle.

A pozor aj na to, čo je vo Francúzsku možné a čo je pravdepodobné:

• Il est probable que tu feras la vaisselle. | Je pravdepodobné, že umyješ riad.

• Il est possible que tu fasses la vaisselle. | Je možné, že umývaš / umyješ riad.

Nuž, občas dá ten subjonctif celkom zabrať.

Najlepšie (alebo najhoršie?) na ňom je to, že často je jeho použitie subjektívne a záleží len od toho, čo presne chcete vašou vetou povedať. Ako isto alebo neisto danú situáciu vnímate. Ako to cítite. Alebo necítite.

7. Naučte sa, ako ho nepoužívať

Aj keď je používanie subjonctivu superkúl a mali by ste sa do toho pustiť, je pravda, že nie vždy má naň človek náladu. Našťastie existuje niekoľko spôsobov, ako sa mu elegantne vyhnúť:

1. Zmeňte que na de

Ale nezabudnite, že tým stratíte všetku emóciu, neistotu a lásku z vašej vety. Stane sa skôr len všeobecným tvrdením. Aby ste dosiahli rovnaký význam, hodí sa po tom pridať ešte nejakú ďalšiu vetu so všetkými konkrétnosťami.

• Il est important que tu fasses la vaisselle. | Je dôležité, aby si umyl riad.

• Il est important de faire la vaisselle. | Je dôležité umyť riad.

2. Presuňte zápor

Pri slovesách ako penser que, croire que, trouver que alebo imaginer que sa subjonctif používa len, ak sú tieto slovesá v zápore. To znamená, že stačí „ne … pas“ nenápadne presunúť ďalej a žiaden subjonctif už potrebovať nebudete. Ale tiež sa tým samozrejme trochu mení význam vety.

• Je ne pense pas que tu fasses la vaisselle. | Nemyslím, že umyješ riad.

• Je pense que tu ne feras pas la vaisselle. | Myslím, že neumyješ riad.

3. Použite príslovku

Asi najľahší spôsob je jednoducho dať všetko, čo by mohlo súvisieť so subjonctivom preč a nahradiť to nejakou peknou príslovkou.

• Il est possible que je fasse la vaisselle. | Je možné, že umyjem riad.

• Je ferai la vaisselle, peut-être. | Umyjem riad, možno.

Verím, že som vás aspoň trochu presvedčila, že to so subjonctivom nie je až také zlé. Stačí k nemu len zmeniť prístup: vnímať ho viac pocitovo a menej technicky. Potom si začať starostlivo všímať, kde a ako ho používajú samotní Francúzi a dostať ho poriadne do ucha. A nezabudnúť ho samozrejme používať tiež. Vo svojich vlastných vetách. Ale ak naň nebudete mať náladu, existuje stále možnosť sa mu elegantne vyhnúť.

Aj keď ja si myslím, že by sme sa mu vyhýbať nemali.

Je to predsa len slovesný spôsob lásky.

Študentom teda nezostáva iné, ako sa zaľúbiť…

 A čo vy? Ste zaľúbení do subjonctivu alebo práve naopak? 

Zdroje:
GRÉGOIRE, M. – KOSTUCKI, A.: Grammaire progressive du français
HENDRICH, J. – RADINA, O. – TLÁSKAL, J.: Francouzská mluvnice
Understanding French Subjunctive