Levanduľové polia. Nádherné pláže. Ružové víno. Ustrice. Rímske amfiteátre. Aïoli. Malebné mestečká a dedinky. Silný prízvuk. Olivy. Cézanne. Býčie zápasy. Cikády. Bouillabaise. Voňavé trhy plné kvalitných produktov. Van Gogh. Mistral. Pastis.

Toto všetko sa skrýva pod jedným jediným slovíčkom: Provence.

Alebo oficiálne: Provence-Alpes-Côte d’Azur.

Prípadne aj skrátene: PACA.

Akýkoľvek názov si vyberiete, reč bude stále o tom istom prekrásnom levanduľovom regióne na juhovýchode Francúzska, o ktorom som sa rozhodla vám niečo málo napísať.

Zdroj: fr.m.wikipedia.org

Pretože tento región jednoducho musíte navštíviť.

Áno, musíte.

A keď vám to hovorím ja, tak je to pravda.

Nie som síce najväčší odborník na Provensálsko, za to sa ale zo mňa na 8 mesiacov (od septembra 2017 do apríla 2018) stala ozajstná obyvateľka tohto regiónu. Nesúca pod pazuchou bagetu, pojedajúca každý deň pain au chocolat, popíjajúca víno, pokrikujúca každú chvíľu Merde ! a prechádzajúca cez prechod zásadne iba na červenú.

Vďaka tomuto môjmu osem mesiacov trvajúcemu statusu Provensálčanky sa cítim dostatočne kvalifikovane (a namyslene), aby som sa s vami podelila o to, čo si o mojom regióne myslím, čo odporúčam navštíviť a čo zjesť.

A hlavne, aby som vás nútila a presviedčala, aby ste sa tam išli poobzerať tiež.

Síce píšem túto cestovateľskú sériu článkov o Provensálsku s menším oneskorením, ale mieux vaut tard que jamais, no nie?

Ako to celé začalo

Ako si každý pozornejší čitateľ tohto blogu všimol, mám nezdravo pozitívny vzťah k francúzskemu jazyku. Bola to jednoducho láska na prvý pohľad. Až náš vzťah jedného dňa úplne prirodzene prerástol do bodu, kedy bolo nutné, aby som nejaký čas pobudla vo Francúzsku.

Túžila som spoznať francúzsku kultúru, život, krajinu, ľudí. Na vlastné oči a uši. Priala som si ochutnať francúzsku kuchyňu. Na vlastný jazyk. Chcela som preskúmať či Francúzi naozaj pojedajú žabacie stehienka a či stále štrajkujú. Mienila som zistiť, ako sa zatvária, keď im naservírujem korbáčiky, bryndzové halušky a tatranský čaj.

A najviac som sa tešila na počúvanie francúzskeho jazyka.

Odvšadiaľ.

Zdroj: giphy.com

Po stanovení cieľov a výskumných otázok mojej cesty, prišiel na rad výber vhodného miesta a spôsobu realizácie. Svoj francúzsky sen som sa rozhodla splniť si cez EDS – Európsku dobrovoľnícku službu (Service Volontaire Européen) a snívala som o mestách Bordeaux, Lyon, Rennes či Nantes.

Ale tak ako všetko v mojom živote, aj túto dôležitú aktivitu som si nechala na poslednú chvíľu. A tak sa mi cez EDS nepodarilo už nikam dostať. Úplnou náhodou som ale objavila Service Civique, čo je v podstate taká francúzska verzia EDS. Ide tiež o dobrovoľnícky program, v rámci ktorého sa mladí ľudia angažujú v neziskovom sektore. Započala som druhé kolo rozposielania životopisov a dúfania, že motyka vystrelí.

A nejakým zázrakom vystrelila.

Zdroj: giphy.com

Rozhodla sa pre mňa maličká organizácia venujúca sa medzigeneračnému bývaniu sídliaca v Avignone. Postarali sa aj o to, aby som sama mala medzigeneračnú strechu nad hlavou. Čo v praxi znamenalo, že ja, 25-ročná Slovenka, som osem mesiacov bývala s 86-ročnou dámou z Paríža. Mala som pred tým veľký rešpekt, ale Pierrette bola úžasnou spolubývajúcou: varili sme spolu, vykecávali a počúvali francúzske audioknihy.

Čo sa týka dopravy, kvôli nízkemu rozpočtu a obrovskému množstvu batožiny som vtedy nejakým zvláštnym spôsobom usúdila, že najlepší spôsob dopravy do a z tohto mestečka bude autobus. Trvalo to iba nejakých 30 hodín.

Zdroj: tenor.com

Ak by som tam mala ísť opäť, asi by som si už nebrala všetky zošity, papiere, zakladače a knihy.

Pre všetkých normálnych ľudí s normálnych množstvom batožiny odporúčam kombináciu lietadlo plus vlak. Najprv poletíte dve hodiny z Viedne do Lyonu. Potom sa vlakom TGV prepravíte zo stanice Lyon Saint-Exupéry TGV priamo do Avignonu, čo trvá približne hodinu štyridsať.

10 vecí, ktoré treba v Avignone skúsiť

Do Avignonu som sa zaľúbila na prvý pohľad. Z každého kúta tohto 90-tisícového mestečka dýcha história. Ja som zase odvšadiaľ dýchala vôňu čerstvých croissants a pains au chocolat z pekárne Marie Blachère. Väčšinu môjho pobytu v Avignone som vlastne len pojedala sladké francúzske pečivo.

Okrem toho som si pravidelne nechávala kaziť účes nepríjemným studeným vetrom menom Mistral. A moje uši si zase v Avignone museli zvyknúť na cvrlikanie cikád (les cigales). Tento hlučný hmyz Provensálčania prijali za svojho maskota a s ich motívom si tam môžete kúpiť magnetky, šálky, tričká, tašky, mydlá, čokoľvek.

Nezabudla som sa ale ani venovať pozorovaniu Francúzov. Všetky moje zistenia o tom, akí Francúzi sú, čo robia a čo jedia ste si, verím, už dávno prečítali v tomto článku. Teraz sa s vami chcem podeliť o veci, ktoré som vyskúšala v Avignone na vlastnej koži, a treba, aby ste tak čím skôr spravili aj vy.

1. Poobzerať si Pápežský palác

Ak by ste v Avignone mali vidieť iba jednu vec, jednu jedinú, tak to musí byť Pápežský palác (Palais des Papes). A ak by ste nestíhali, nemusíte chodiť ani dnu. Stačí, keď si ho obzriete zvonku. Nevidieť totiž Pápežský palác počas pobytu v Avignone by bolo veľmi smutné. Ja som napríklad okolo neho chodila hore dolu 8 mesiacov a aj tak som sa ním každý jeden raz cítila okúzlená.

Avignon bol sídlom pápežov v 14. storočí, a to takmer sedemdesiat rokov. Toto obdobie sa nazýva Avignonské zajatie pápežov, keďže išlo o nie úplne dobrovoľné presídlenie pápežov z Ríma do Avignonu. Dokopy sa v Avignone vystriedalo 7 pápežov. Po presťahovaní posledného pápeža späť do Ríma došlo k veľkej schizme a v Avignone naďalej ešte niekoľko desiatok rokov sídlili dvaja protipápeži. Avignonskí pápeži dali v Avignone postaviť nielen Pápežský palác ale aj mestské hradby (les remparts), ktoré sú dodnes krásne zachované a vďaka ktorým domáci centru mesta nepovedia inak ako Intra-muros (vovnútri hradieb).

Keď si budete chcieť palác popozerať zvnútra, pripravte sa na to, že sa tam nezachovalo skoro žiadne zariadenie a nábytok. Často si teda prezeráte prázdne miestnosti a sály. Neznamená to, ale že pápeži žili tak skromne a zbožne. Práve naopak. Vládla tu korupcia, pokleslé mravy a vo veľkých sálach sa konali divoké slávnosti.

Aj napriek tomu, že počas návštevy toho veľa neuvidíte, sa podľa mňa do paláca oplatí ísť. Je pre vás pripravených množstvo videí a audiovizuálnych expozícií. Odnedávna pridali dokonca akýsi tablet Histopad, ktorý by ste mali automaticky dostať do ruky pri kúpe lístka a ktorý vám ukáže, ako tieto prázdne miestnosti vyzerali kedysi.

2. Zatancovať si na moste Pont St-Bénézet

Sur le pont d’Avignon, on y danse, on y danse … Áno, keď budete v Avignone, nezabudnite na tanec na Avignonskom moste, oficiálne nazývanom Pont St-Bénézet, tak ako sa to spieva v tejto známej detskej francúzskej pesničke. Ja som na moste videla tancovať napríklad nemeckých turistov. Zaujímavosťou je, že pôvodne sa v pesničke spievalo Sous le pont…, Avignončania totiž tancovali a piknikovali pod mostom (nie na ňom).

Dnes už ale nemôžeme veľmi hovoriť o moste, ide len o akýsi pozostatok mostu, ktorý siaha ani nie do polovice rieky Rhôny. Kedysi ale most viedol cez ostrov Île de Barthelasse až do susedného mestečka Villneuve-lès-Avignon. Počas povodní a vojen bol viackrát poškodený a opätovne opravený, ale po záplavách v 17. storočí sa zrútili viaceré jeho časti a v podstate zostalo len to, čo môžeme vidieť dnes.

3. Oddýchnuť si v parku Jardin des Doms

Ak by som mala vybrať miesto, kam som sa najradšej chodila poprechádzať a oddychovať, bol by to park Jardin des Doms, ktorý sa nachádza na skalnatom výbežku Rocher des Doms hneď pri Pápežskom paláci. Je to veľmi príjemné a pokojné miesto, kde väčšinu roka nechodí až tak veľa ľudí.

Poloha parku vám umožní užiť si nádherný výhľad na Pont d’Avignon, na Rhônu a na Île de Barthelasse. Na konci parku sú schody, ktorými sa dostanete dole z vonkajšej strany hradieb a môžete pokračovať v prechádzke po brehu rieky.

4. Preplaviť sa na loďke na druhý breh Rhôny

Keď zídete spomínamými schodmi z Jardin des Doms, nemusíte sa ísť len prechádzať. Môžete sa ísť aj plaviť. Na úpätí skaly Rocher des Doms, je po väčšinu roka pripravená navette fluviale (riečna kyvadlová doprava), ktorá vás zdarma preplaví na ostrov Île de Barthelasse.

Je jedno, aký spôsob prepravy si zvolíte, druhý najväčší riečny ostrov Európy Île de Barthelasse by ste v každom prípade mali navštíviť. Nezabudnite si vziať aj deku, fľašu vína a aj nejakú tú bagetu pod pazuchu. Potom sa stačí už len zvaliť na trávu a nevedieť sa vynadívať na jeden z najkrajších pohľadov na Avignon.

5. Pozrieť si predstavenie počas Festival d’Avignon

Keď sa povie Avignon, možno vám okrem Pápežského paláca napadne aj Festival d’Avignon. Ide o jeden z najväčších a najprestížnejších divadelných festivalov na svete a najstarší existujúci festival vo Francúzsku. Pôvodne som nemala v pláne ho vôbec navštíviť. Potom mi ale viacerí známi povedali, že Avignon vôbec nepoznám, dokým som nezažila tento festival. To ma zmanipulovalo a po ôsmich mesiacoch strávených v Avignone som sa do mesta kvôli festivalu po pár mesiacoch vrátila.

Avignonský festival znamená vyše 1300 divadelných a umeleckých predstavení počas troch júlových týždňov. A to zase znamená davy ľudí tlačiacich sa v centre mesta, umelci strkajúci vám do rúk malé letáčiky s pozvánkou na ich predstavenia a neskutočné množstvo plagátov polepených všade, kde sa dá. Všetky sa vám nakoniec zlejú do jednej veľkej farebnej veci, ktorú si už vlastne ani nevšímate. Keď nás ale v jeden večer zastihla búrka, zistili sme, že taký kartónový plagát poskytuje celkom dobrú ochranu pred dažďom.

Zaujímavosťou je, že keď sa povie Festival d’Avignon, myslia sa vlastne dva festivaly: IN a OFF. Festival d’Avignon alebo Festival IN založil v štyridsiatych rokoch divadelný režisér Jean Vilar, ktorý má v Avignone aj svoje múzeum. Kolískou a najprestížnejším miestom festivalu je nádvorie Pápežského paláca, kde sú samozrejme aj najdrahšie predstavenia. Festival Off d’Avignon vznikol o dvadsať rokov neskôr, keď režisér André Benedetto prvýkrát predstavil hru mimo oficiálneho festivalu. Postupne pribúdali viaceré odvážnejšie predstavenia „na okraji“ hlavného festivalu a formoval sa Festival Off, ktorý je prístupnejší bežnej verejnosti aj vystupujúcim umelcom z celého sveta.

6. Ísť sa najesť na Place des Corps Saints

Place des Corps Saints je podľa mňa jedno z najpríjemnejších a najživších námestí v Avignone. Práve tu som objavila svoje obľúbené bistro Ginette et Marcel, ktorého interiér by bola škoda nevyužiť pri natáčaní nejakého francúzskeho filmu. Ich menu je v podstate óda na chleba. Môžete si tam dať domáce a veľkorysové tartines na sladko, na slano, na studeno, na teplo, akokoľvek sa vám zažiada. A k tomu výborné víno a domáce koláče.

Ak by ste chceli ochutnať skutočnú provensálsku kuchyňu (nielen chlebíky), skúste zájsť kúsok vedľa do reštaurácie Balthazar. Nájdete tam tie najtypickejšie a najklasickejšie provensálske mňamóznosti. Teda predovšetkým plody mora (krevety, ustrice, morské mäkkýše), ale napríklad aj aïoli, majonézu z cesnaku a olivového oleja najčastejšie podávanú s morskými plodmi, varenou zeleninou, zemiakmi a vajíčkom. Môžete tu ochutnať tiež francúzske foie gras, slimáky a ako dezert si dopriať profiteroles.

7. Ochutnať provensálske dobroty v tržnici Les Halles

Keď sa odpojíte z rušnej a turistickej Rue de la République viac do centra, objavíte veľkú pešiu zónu, dláždené uličky a plno malých obchodíkov a kaviarničiek. Nezabudnite zablúdiť až na námestie Place Pie, kde uvidíte veľkú budovu pokrytú zeleňou, vnútri ktorej sa skrýva tržnica Les Halles. Oplatí sa ísť dňu a potešiť všetky vaše zmysly. Každé ráno tam množstvo obchodníkov ponúka typické provensálske dobroty ako olivy, syry, ryby, plody mora, zeleninu, ovocie či pečivo.

8. Pohladkať mačku v kaviarni Compagnie des chats

Ak patríte medzi milovníkov mačiek ako ja, čítajte ďalej. Ak nie, tak radšej tento bod preskočte. Chcem vám totiž predstaviť skvelú avignonskú mačaciu kaviareň La Compagnie des chats. V tejto príjemnej kaviarni/bistre nájdete okrem dobrého jedla, aj krásne mačky, ktoré tu pobývajú a sú zároveň k dispozícii na adopciu.

9. Prejsť sa po ulici rue des Teinturiers

Táto veľmi charizmatická ulička bola v 18. a 19. storočí miestnym textilným a farbiacim centrom (z toho aj jej názov: la teinture – farbenie, farbivo). Látky sa prali v priľahlom kanáli Sorgue a kolesá vodných mlynov (ktoré už dávno nie sú v prevádzke) tam môžete vidieť dodnes.

Práve na tejto ulici nájdete bar s remeselným pivom (bar à bières artisanales) L’Explo, v ktorom máte možnosť ochutnať vždy až 10 druhov čapovaných remeselných pív a tiež nejaké domáce francúzske špeciality. Pravidelne sa tu tiež konajú koncerty, čo robí z tohto baru naozaj sympatické miesto na trávenie nejakého toho letného avignonského večera.

10. Pozrieť si francúzsky film v kine Utopia

Možno počas dovolenky nezvyknete chodiť do kina, ale ja som si nemohla odpustiť nespomenúť na tomto zozname aj Utopiu. Ak ste veľkí amoureux du cinéma alebo budete mať v Avignone jednoducho viac času nazvyš, určite sa oplatí zastaviť v tomto zaujímavom avignonskom kine. Stojí tu už od roku 1976 a nájdete v ňom nezávislé, zahraničné, ale aj francúzske filmy. Všetko vysielané en V.O. (en version originale, čiže v pôvodnom znení).

Aj keď Avignon pôvodne vôbec nebol na zozname mojich vysnívaných francúzskych miest, po ôsmich mesiacoch, ktoré som tam strávila, by som ho tam už určite pridala. Pretože toto sympatické mesto vôbec nie je zlý nápad, keď sa chystáte do Francúzska. Či už na predĺžený víkend, na dva týždne či osem mesiacov. Navyše jeho poloha umožňuje objavovať aj iné nádherné provensálske mestá a mestečká, o ktorých vám postupne budem písať v ďalších článkoch.

Navštívili ste už Avignon? Ako sa vám páčilo? A ak nie, podarilo sa mi dostatočne vás navnadiť, aby ste tak niekedy urobili? Dajte vedieť v komentári 🙂