Aj keď mi to zo začiatku s francúzštinou neišlo úplne po masle (vlastne to išlo veľmi pomaly a krvopotne), nedala som si pokoj. Stále som si kupovala ďalšiu učebnicu, nový infantilný zošit a farebné zvýrazňovače. A nakoniec toto každodenné obklopovanie sa francúzštinou začalo prinášať svoje ovocie.

Začala som rozumieť čím ďalej viac a pri rozprávaní sa cítiť komfortnejšie a sebavedomejšie.

Začala som sa cítiť viac francúzsky.

Zdroj: giphy.com

Až tak francúzsky, že som sa vtedy rozhodla, že je vhodná chvíľa presídliť sa aj fyzicky do krajiny galského kohúta. Bola som si istá, že sa tam nestratím, s prehľadom si budem vedieť vypýtať v pekárni bagetu a s Francúzmi budem bľabotať celý deň po francúzsky.

Hneď po prvých dňoch vo Francúzsku som ale zistila, že niečo nie je v poriadku. Mala som pocit, že som sa celý čas učila nesprávny jazyk. Že hovorím úplne inou rečou ako Francúzi a Francúzky okolo mňa.

Netrvalo dlho a odhalila som čím to je.

Neexistuje jedna, ale dve francúzštiny: francúzština učebnicová a francúzština každodenná. Tou prvou sa píšu knihy, emaily a slohové práce. Tou druhou sa rozpráva s rodinou pri večeri, na obede s kamarátmi a s kolegami v práci.

A je medzi nimi dosť veľký rozdiel.

Ja som celkom dobre ovládala tú prvú, o druhej som mala takmer nulové poňatie. Takže mi po mojom príchode do Francúzska nezostávalo nič iné, než sa začať učiť ďalší cudzí jazyk.

Zdroj: giphy.com

Nielen, že som sa túto druhú francúzštinu musela naučiť, aby som rozumela svojím francúzskym kolegyniam, ale tiež aby som pri rozprávaní neznela ako učebnica. Musela som si zvyknúť na to, že niektoré slová sa vyslovujú inak, na používanie niektorých vecí úplne zabudnúť a hlavne som sa musela naučiť množstvo novej slovnej zásoby.

Ak aj vy chcete lepšie rozumieť súčasnej autentickej francúzštine a znieť pri rozprávaní ako skutoční Francúzi, tu je 7 tipov, ako na to:

1. Namiesto nous, použite on

Neviem, čo je zlé na osobnom zámene nous (my), ale mám problém si spomenúť či som ho vôbec niekedy z francúzskych úst počula. Nous používajú stále v písomnom prejave, ale keď rozprávajú, siahnu všetci po on (samozrejme spolu so slovesom vyčasovaným v 3. osobe jednotného čísla).

• Nous partons ! → On part ! (Odchádzame!)

• Nous allons au cinéma. → On va au cinéma. (Ideme do kina.)

2. Nepoužívajte ne v zápore

Zápor sa vo francúzštine po správnosti tvorí pomocou dvoch záporných častíc: ne a pas. Francúzi si ale uvedomili, že je takéto tvorenie trochu kostrbaté. V každodennej rýchlej francúzštine im stačí len jedna záporná častica. Za tú dôležitejšiu si zvolili pas.

• Je ne crois pas. → Je crois pas. (Neverím. Nemyslím si.)

• Ce n’est pas grave. → C’est pas grave. (To nič nie je. Nič sa nestalo.)

V niektorých situáciách to zachádza dokonca ešte ďalej. Napríklad z vety Ne t’inquiète pas. nielen, že Francúzi odstránili ne, ale nemilosrdne vynechali aj chúďatko pas. A aj napriek tomu ide stále o vetu v zápore:

• Ne t’inquiète pas. → T’inquiète pas. → T’inquiète. (Nerob si starosti.)

Zdroj: giphy.com

Zaujímavosťou je, že kedysi si francúzština, naopak, vystačila iba so zápornou časticou ne. Potom začali na posilnenie záporu Francúzi do viet pridávať rôzne slovíčka s nízkou hodnotou, napríklad: Je ne mange miette. (Nezjem ani omrvinku.), Il ne boit goutte. (Nevypije ani kvapku.) alebo Il ne marche pas. (Neprejde ani krok.) Používanie pas zatienilo nakoniec všetky ostatné slovíčka, a to až tak, že dnes v hovorenej francúzštine valcuje aj samotné ne.

3. V otázkach nemeňte slovosled

Vo všetkých učebniciach sa dočítate, že otázky vo francúzštine tvoríme 3 spôsobmi: inverziou (výmenou podmetu a prísudku), pomocou opytovacej častice est-ce que alebo intonáciou.

Ten najjednoduchší z týchto spôsobov je ten posledný a práve ten sa stal logicky aj tým najpoužívanejším v bežnej hovorenej francúzštine. Tvorenie otázok intonáciou vám naozaj na také to každodenné používanie úplne postačí.

• Veux-tu un café ? → Tu veux un café ? (Chceš kávu?)

• Où vas-tu ? → Tu vas où ? (Kam ideš?)

Čo sa týka otázok, v ktorých sa vymieňa podmet a prísudok, tie si radšej pošetrite len na formálne situácie alebo e-maily. Ak by ste ich použili v rozhovore s niekým, s kým si tykáte, znelo by to pre jeho francúzske uši príliš formálne a smiešne.

4. Vynechajte nadbytočné zvuky

V každodennej komunikácii rozprávajú Francúzi inak ako v nahrávkach, ktoré počúvate na hodinách francúzštiny. Hovoria rýchlejšie, niektoré slovíčka skracujú, spájajú, niektoré zvuky nekompromisne vynechávajú. Možno to nie je to najkrajšie, čo sa s francúzštinou deje, je to však realita. Je preto užitočné o týchto javoch aspoň vedieť, aby ste nemali problém rozumieť vašim francúzskym kamarátom, kolegom, ale aj francúzskej hudbe, filmom a seriálom.

• Je dois y aller. → J’dois /ždua/ y aller. (Musím ísť.)

• Je suis là.  → J’suis là. → Chuis /šui/ là. (Som tu.)

• Je ne sais pas.  → J’sais pas. → Chai /še/ pas. (Neviem.)

• Tu as faim ? → T’as /ta/ faim ? (Si hladný?)

• Tu es où ? → T’es /te/ où ? (Kde si?)

• Il y a du soleil. → Y’a /ja/ du soleil. (Svieti slnko.)

• Il n’y a pas de place. → Y’a pas de place. (Nie je tam/tu miesto.)

• Il faut que j’aille. → Faut que j’aille. (Musím ísť.)

Pozor, tieto skracovania sa týkajú len rozprávania a len neformálneho kontextu, nemali by ste týmto spôsobom nikomu písať. Aj keď niektorí Francúzi tak samozrejme aj píšu, ale iba pri chatovaní, smskovaní alebo na sociálnych sieťach:

5. Používajte skratky

Francúzi milujú skratky všetkého druhu. Žiadne dlhšie slovo (niekedy za také považujú aj dvojslabičné), ktoré im príde pod ruku, nezostane bez ujmy. Väčšinou mu v hovorovej a neformálnej francúzštine bezcitne odstránia druhú časť. Tu je zopár bežne používaných slov, ktorým Francúzi amputovali niektoré písmenká:

• D’accord. → D’ac. (Súhlasím. Platí.)

• Bon appétit ! → Bon app‘ ! (Dobrú chuť.)

• un restaurant → un resto (reštaurácia)

• À plus tard ! → À plus ! (Vidíme sa neskôr!)

• comme d’habitude → comme d’hab‘ (ako vždy)

• un appartement → un appart‘ (byt)

• un ordinateur → un ordi (počítač)

• le cinéma → le ciné (kino)

6. Používajte hovorové výrazy

Keď už sa vo francúzštine cítite komfortne, je možno čas, aby ste sa oboznámili aj s nejakými hovorovými slovíčkami a výrazmi. Skôr či neskôr sa s nimi totiž stretnete. Keď som išla do Francúzska, mala som pocit, že moja slovná zásoba je fajn. Vtedy som ešte nevedela o nadmernom výskyte hovorových výrazov vo francúzskom jazyku. Mám pocit, že na každé jedno francúzske slovo existuje aj jeho hovorový ekvivalent. Používajte ich ale obozretne a radšej len s ľuďmi, ktorých dobre poznáte.

• oui → ouais (áno, hej)

• très (heureux, …) → trop (heureux, …) (veľmi šťastný, …)

• une jeune femme, une fille  → une nana (baba, dievča)

• un homme → un mec (chalan, chlap)

• un ami / une amie → un/une pote (kamoš / kamoška)

• l’argent → des sous, le fric, le pognon, la thune, l’oseille (prachy)

• génial → chouette (skvele / skvelý)

• travailler / travail → bosser (pracovať) / boulot (robota, práca)

• manger / la nourriture → bouffer (jesť) / la bouffe (jedlo)

• être en retard → être à la bourre (meškať)

• avoir faim → avoir la dalle (byť veľmi hladný)

Ďalšou obľúbenou časťou francúzskeho slangu je verlan, o ktorom som vám už písala v tomto článku. Ide o slová, ktoré sa tvoria prehodením slabík vnútri slova ako napríklad: fou → ouf alebo lourd → relou.

7. Používajte francúzsku „slovnú vatu“

„No proste, vieš, akože boli sme v kine, ale proste …“ Napísané to vyzerá desivo, ale presne takto veľa z nás rozpráva. Slovíčka no, proste, akože sme schopní použiť vo vete aj päťkrát bez toho, aby sme si to uvedomili. Podobne je to aj vo francúzštine. O slovnej vate, výplnkových slovách alebo tics de langage sa nedočítate v žiadnej učebnici, za to ich ale budete počuť v každej francúzskej vete. Nehanbite sa ich teda občas použiť aj vy. Získate čas na premýšľanie a vaša francúzština bude znieť autentickejšie.

• Euuuuh je francúzsky ekvivalent nášho hmmmm. Jeho dĺžka záleží od toho, koľko času na premýšľanie a zaimprovizovanie odpovede práve potrebujete.

• Bah / ben  používajú Francúzi, keď im odpoveď pripadá zrejmá: Tu aimes les vacances ? – Ben oui ! Ak ich natiahnete, hodia sa naopak pri váhaní: Tu viens à cette soirée ? – Baaaaah, je sais pas. 

• Voilà sa používa na zdôraznenie toho, že Francúzi práve dopovedali všetko, čo chceli. Do slovenčiny by sa to dalo preložiť ako takže tak, to je všetko ale niekedy aj čo sa dá robiť. Voilà môžete vložiť takmer hocikam a okamžite budete znieť viac francúzsky! 

• Quoi znamená čo, ale Francúzi ho používajú aj vo význame  vieš, predsa, však, že na konci viet, keď chcú potvrdiť to, čo bolo povedané: Ici il pleut tout le temps mais c’est la Bretagne quoi ! Nie je najelegantejšie, preto sa jeho používaniu možno radšej vyhýbajte.

• Du coup je veľmi časté v hovorenej neformálnej francúzštine. Používa sa vo význame takže alebo a preto. Aj keď tak by sa to podľa Francúzskej akadémie robiť nemalo. Francúzi sú ale tvrdohlaví: Il fait froid, du coup, je vais rester à la maison. / On ne sort pas ce soir. On fait quoi du coup?

Na teste radšej nie

O francúzštine, ktorou dnes Francúzi hovoria, sa veľa v učebniciach nedočítate. Je zväčša považovaná za škaredú a nesprávnu. Nechám na vás, čo si o tom myslíte. Ja viem len to, že takáto francúzština je realita, a ak chcete rozumieť reálnym Francúzom a Francúzkam (nielen nahrávkam v učebnici), tak o nej treba niečo vedieť.

Pri jej používaní ale nezabudnite vždy brať do úvahy, s kým sa rozprávate a v akom kontexte. Takáto francúzština sa využíva hlavne pri rozprávaní (nie písaní) a v neformálnych situáciách. Na test z francúzštiny vám teda odporúčam neriadiť sa týmito tipmi! 🙂

A na záver ešte dôkaz, že ani Francúzi to nemajú ľahké. Takto odpovedala Serena na otázku, čo je pre ňu vo francúzštine najťažšie (celé video si môžete pozrieť tu). Skúste si tiež všímať či použila niektoré z vecí spomenutých v tomto článku 😉

Zdroje:
HENDRICH, J. – RADINA, O. – TLÁSKAL, J.: Francouzská mluvnice
WALTER, H.: Le français dans tous les sens