Vetu Hugo je Francúz by ste, predpokladám, vedeli bez mihnutia oka preložiť do francúzštiny. Ale ako by ste ju napísali? Hugo est français alebo Hugo est Français ? To, čo
Pamätám si na moje začiatky s francúzštinou. Išla som do kníhkupectva a kúpila si nejakú náhodnú knižku pre samoukov. Motivácia a nadšenie boli obrovské. Pri knihe som však dlho nevydržala,
5 týždňov bývam v Paríži. 5 týždňov som bývala v Paríži. 5 týždňov budem bývať v Paríži. V slovenčine takmer identické vety, ale ako sa to povie po francúzsky? A
Ďakujem. Také jednoduché a úplne nenápadné slovíčko. Ktorého absencia však už možno neraz naštrbila viaceré medziľudské vzťahy. A vo francúzštine to platí ešte niekoľkonásobne viac. Chýbajúce bonjour a merci môžu
Le parapluie alebo la parapluie? Le chapitre alebo la chapitre? Le souris alebo la souris? Le portefeuille alebo la portefeuille? Masculin alebo féminin? Mužský alebo ženský rod? Tá veľká životná otázka, ktorú si každodenne kladú
Francúzština je možno jazykom lásky, určite ale nie je jazykom zdravého rozumu a jednoduchosti. Ako ste si už pravdepodobne stihli všimnúť, francúzsky jazyk má tendenciu skomplikovať všetko, čo sa dá.
V každom jazyku existujú slovesá a slovesá. Slovesá, ktoré používame radi, sú nám sympatické a ide nám to s nimi tak nejak samo. Ako napríklad také parler alebo penser. Príjemné, nekonfliktné,
Subjonctif. Také pekné a nevinné slovíčko. Aj napriek tomu má k nemu máloktorý študent pozitívny vzťah. Skôr u väčšiny spôsobuje: podozrenie, nepochopenie a znechutenie. V uvedenom poradí. A to aj u študentov smelších
Narozdiel od H aspiré, o ktorom som filozofovala v predchádzajúcom článku, v tomto tu som sa rozhodla vziať si na mušku oveľa používanejší úkaz francúzskeho jazyka. Slovíčko, do ktorého sa
Na začiatku vášho vzťahu sa tvária nevinne, nič zlé by ste od nich nečakali. Ale potom to začnete pozorovať. S tým, ako rastú, začína váš vzťah postupne chladnúť. Pomaly strácate
