Po vianočnom polene (la bûche de Noël) a trojkráľovom koláči (la galette des rois), ktorý sa ale pojedá nielen na Troch kráľov, ale počas celého januára, sú 2. februára vo Francúzsku na rade palacinky a sviatok zvaný La Chandeleur.

V tejto jednej vete som vám práve odhalila tajomstvo a cieľ všetkých francúzskych sviatkov: jesť, jesť a jesť.

Zdroj: giphy.com

Od Vianoc až do februára hodujú Francúzi v podstate nepretržite. Potom nasleduje menšia prestávka a hneď po nej je tu Veľká noc. A hádajte, čo robia Francúzi na Veľkú noc. Správne.

Sláviť sviatky s Francúzmi sa teda naozaj oplatí.

Ak sa chcete dobre najesť.

A ak vám nevadí, že pritom možno trochu priberiete.

Predtým než sa pustíte do čítania o tom, čo to presne la Chandeleur vlastne je a aké palacinky majú Francúzi najradšej, môžete si na eshope zdarma stiahnuť pdf s užitočnými slovíčkami týkajúcimi sa niektorých francúzskych sviatkov, vrátane la Chandeleur 😊

Čo je to La Chandeleur?

La Chandeleur (alebo po našom Hromnice) je pôvodne pohanský (neskôr kresťanský) sviatok, ktorý sa slávi vždy 2. februára, teda presne 40 dní po Vianociach.

V starovekom Ríme sa ale kedysi slávilo niečo s oveľa zaujímavejším názvom – Luperkálie. V polovici februára sa Rimania na počesť boha lesa, lovcov a pastierov promenádovali s obrovskými pochodňami v rukách. Kelti mali tiež sklon k pyrománii. Na začiatku februára si do rúk brali fakľe a behali po poliach prosiac keltskú bohyňu o očistenie pôdy pred siatím. A aj starí Slovania mali radi oheň. Zapaľovali sviečky a dávali ich do okien, aby sa ochránili pred zásahom blesku. Naše Hromnice boli venované staroslovanskému bohu hromu (z toho aj ich názov) a blesku Perúnovi, ktorého žiadali naši predkovia o úrodu.

Začiatok februára bol jednoducho vždy obdobím v znamení svetla a ohňa.

Obdobím, kedy sa po tuhej zime všetci nedočkavo tešili na príchod jari, úrodu a kedy konečne začínalo pomaly pribúdať denné svetlo.

V 5. storočí sa vtedajší pápež rozhodol spojiť pohanské tradície s tými cirkevnými a kresťania si tak dodnes 2. februára pripomínajú sviatok Obetovania Pána. Nahradil tiež pochodne sviečkami a ľudia začali sviatok nazývať Festa candelarum, teda Fête des chandelles (Sviatok sviečok), z čoho vznikol názov La Chandeleur.

Tradá.

Napriek všetkým týmto tradíciám na Slovensku už dnes Hromnice nikto (okrem veriacich) neslávi a jediné, čo možno poznáme je „Na Hromnice, o hodinu více“. Vo Francúzsku je to ale inak. Aj keď sa Francúzi dnes nepromenádujú s pochodňami, ani nezapaľujú sviečky, nejakú tú tradíciu si predsa len zachovali: 2. februára sa postavia ku sporáku a pustia sa do výroby palaciniek!

Prečo práve palacinky?

Zdroj: giphy.com

Ja mám na to jednoduché vysvetlenie:

Francúzi radi jedia a vždy si na vykonávanie tejto aktivity nájdu (alebo vymyslia) nejakú príležitosť. Voilà.

Existujú ale samozrejme aj iné vysvetlenia tohto palacinkového javu:

1. Roľníci kedysi verili, že ak by prebytočnú múku nevyužili, tak by sa skazila. Používali ju preto na výrobu palaciniek (alebo niečoho čo ich pripomínalo), ktoré boli pre nich prísľubom nasledujúcich úrodných mesiacov.

2. Ďalšia možnosť je oveľa prozaickejšia. Ak sa pozorne zahľadíte na svoju palacinku, predtým než ju dáte do úst, všimnete si, že svojím okrúhlym tvarom a zlatou farbou pripomína slnko. Slnko, ktorá po dlhej a chladnej zime všetkým poriadne chýbalo a bolo symbolom postupného návratu svetla.

3. Iní zase hovoria, že to bol práve spomínaný pápež, ktorý má v palacinkách prsty. Že vraj rozdával palacinky (alebo niečo čo ich pripomínalo) hladným a ustatým pútnikom, ktorí prichádzali počas tohto sviatku do Ríma.

Ako vidíte, na to aby ste si dopriali poriadnu dávku palaciniek, máte na výber minimálne z troch sofistikovaných dôvodov.

Ako slávia Francúzi La Chandeleur dnes?

Francúzi si dnes Chandeleur pripomínajú skôr len tak zo zvyku. Nie je v tom asi žiadne náboženstvo a aj o pôvode tohto sviatku už teraz viete asi viac ako oni 😀

Navyše si ho vlastne často nepripomínajú ani oni sami, ale každý rok im ho ochotne pripomínajú obchodné reťazce. Pár týždňov pred 2. februárom sa v časopisoch, televíziách a na foodblogoch začínajú častejšie spomínať slovíčka ako les crêpes alebo la pâte à crêpes. A v obchodoch sa postupne viac vytŕčajú múky, vajíčka, džemy, nutelly a cidre.

Až vtedy všetci Francúzi spozornejú a spomenú si, že „by možno nebolo zlé dať si nejakú tú palacinku“ (rozumej: nejakých tých osem palaciniek). A to je vlastne to jediné, čo Francúzi v súčasnosti v rámci tohto Jour des crêpes praktikujú: pojedanie palaciniek v kruhu najbližších. Teda iba vtedy, ak nezabudnú, že taký jour práve prebieha. Francúzi (a špeciálne Bretónci) totiž žiaden takýto špeciálny palacinkami-napchávajúci-sa-deň vôbec nepotrebujú. Palacinky jedia rovnomerne (nonstop) počas celého roka.

Aký je rozdiel medzi crêpe a galette?

Podľa základných princípov palacinkového sveta by malo platiť nasledovné:

une crêpe = palacinka z bielej pšeničnej múky, ktorá sa podáva hlavne na sladko (ale aj na slano)

une galette = palacinka z pohánkovej múky, býva väčšia a hrubšia a podáva sa iba na slano

Ale samozrejme, ako vždy s francúzštinou, neplatí to úplne vždy a všade.

Po tom, ako som tieto definície podrobila skúške praktického používania, zistila som, že pod pojmom galette si slanú palacinku z pohánkovej múky predstavia len Bretónci. Aj to len tí zo severného Bretónska.

Zvyšok Francúzska (vrátane južného Bretónska) používa na označenie všetkých palaciniek slovíčko crêpe. Južní Bretónci ale tak ako tí severní rozlišujú medzi 2 typmi podľa použitej múky: une crêpe froment (alebo len une froment) – palacinka zo pšeničnej múky a une crêpe blé noir (alebo iba une blé noir) – palacinka z pohánkovej múky.

Ostatným Francúzom je podľa mňa úplne ľahostajné toto bretónske členenie a rozlišujú iba medzi une crêpe sucrée a une crêpe salée.

Ak im totiž poviete slovo galette, začnú im tiecť sliny skôr na galette des rois, trojkráľový koláč z lístkového cesta. A to nie je všetko, vedeli ste, že les galettes sú aj malé maslové sušienky pochádzajúce z Bretónska?

Áno, Bretónci nám svojou kuchyňou tak trochu komplikujú život, na druhej strane nám ho vďaka nej aj výrazne spríjemňujú.

Dôležité totiž aj tak nie je, ako sa to všetko presne volá, ale či sa to dá jesť.

Ako si pripraviť palacinky po francúzsky?

Zdroj: giphy.com

Francúzi jedia sladké aj slané palacinky teplé. Zväčša si počas La Chandeleur spravia palacinky na večeru, dajú si jednu-dve slané a potom pokračujú väčším počtom sladkých. Alebo si dajú iba sladké. A popritom nezabúdajú pochlipkávať cidre.

Niekedy si palacinky predpripravia, a keď sa ide jesť už ich len na panvici zohrievajú. Slané na nej aj priamo dochucujú: pridávajú syr, šunku, vajíčko, šampiňóny, lososa, slaninu, špenát či cibuľu. Fantázii sa medze nekladú. Klasikou je une complète, kombinácia „oeuf, jambon, fromage“ (vajce, šunka, syr).

Sladké palacinky si zväčša každý pripraví už mimo panvice. S tým, na čo má chuť: s cukrom, maslom, nutellou, čokoládou, kokosom, zmrzlinou, karamelom, gaštanovým krémom či ovocím. Veľkou klasikou medzi sladkými palacinkami sú Les crêpes Suzette, pripravené s maslom, cukrom, pomarančom, citrónom a francúzskym pomarančovým likérom Grand Marnier.

Čo sa týka samotného palacinkového cesta (zo pšeničnej múky), tak by som Francúzov rozdelila do 4 kategórií: mliečni, pivní, mliečno-pivní a mliečno-rumoví. Podľa toho, akú tekutinu si do svojho palacinkového cesta nalejú.

A potom je ešte špeciálna kategória – tí, ktorí si tam nalejú všetko:

Ak vyskúšate recept podľa videa vyššie, nezabudnite sa v komentári podeliť, ako to dopadlo 😁

Ja som vo Francúzsku skúsila aj palacinky, v ktorých jedinou tekutinou bolo pivo. A aj keď som sa na začiatku ich chuti obávala, boli naozaj výborné.

Tu je zloženie takého viacmenej klasického francúzskeho palacinkového cesta, z ktorého by ste mali mať približne 20 palaciniek:

• 5 oeufs (5 vajec)

• 500 g de farine de blé (500 g pšeničnej múky)

• 1 litre de lait demi-écrémé (1 liter polotučného mlieka)

• 3 cuillères à soupe de beurre (3 polievkové lyžice masla)

• 1/2 verre de bière (polovica pohára piva)

• une pincée de sel (štipka soli)

Aké rôzne palacinky ste už vyskúšali? Aké kombinácie máte najradšej? A jedli ste už bretónske galettes z pohánkovej múky? Dajte vedieť v komentári 😊

Zdroje:
Crêpes ou galettes, vous dites quoi ?
La Chandeleur, entre superstitions, gourmandise et traditions
Chandeleur
Histoire de la Chandeleur