Provensálsko (časť tretia): Marseille

V rámci provensálskej série článkov som vám zatiaľ ospevovala môj milovaný Avignon a slnečné Nice.

Po prečítaní týchto dvoch článkov by ste si už mali byť vedomí, že Provensálsko a Azúrové pobrežie sú krásne časti Francúzska, ktoré sa oplatí navštíviť.

Rozhodla som sa vás ale presviedčať aj naďalej. A postupne vám predstavovať ďalšie provensálske mestá a mestečká, ktoré som mala možnosť navštíviť.

Dnes vás pozývam na krátku návštevu do najväčšieho a hlavného mesta celého Provensálska.

Do mesta, ktoré má toľko rôznorodých a niekedy aj protichodných prívlastkov, že sa doň buď ihneď zamilujete, alebo sa vám nebude páčiť vôbec.

Nič medzi tým asi neexistuje.

Marseille je mesto mnohých tvárí a kontrastov.

Ja som sa doň zamilovala ihneď.

Preto sa teším, že sa tam prostredníctvom tohto článku môžem opäť vrátiť. Poprechádzať sa jeho úzkymi farebnými uličkami v Le Panier, užívať si slnečné lúče a výhľad na Stredozemné more z Vieux Port a vdychovať multikultúrnu marseillskú atmosféru.


Aj keď som do Marseille platonicky zamilovaná, musím hneď na úvod priznať jednu vec. Náš krátky pobyt mi tam znepríjemňovalo zopár vecí. Vlastne išlo hlavne o jednu konkrétnu vec – naše ubytovanie.

Pri vyberaní bývania cez AirBnB sme za nás totiž nechali rozhodovať moje nepremyslené nadšené výkriky ako “Jeeej, pozri toto je aké rozkošné!” alebo “Toto je taký zlatý malý bytík!” Mali sme si uvedomiť, že to asi nebudú tie správne kritériá, podľa ktorých si treba vyberať ubytovanie. Nedali sme si ale povedať a na základe levelu peknosti a rozkošnosti sme si na dve noci vybrali tento marseillský bytík:

Keď sme sa ale v byte neskôr fyzicky ocitli, už nikto nadšene nevykrikoval. Pretože pri vstrebávaní rozkošnosti z internetových fotiek nám akosi ušli niektoré skutočnosti. Napríklad, že záchod sa nachádza v sprchovom kúte, že poschodová posteľ nemá žiadne “zábradlie”, že rebrík, ktorý k nej vedie, nie je úplne bezpečný a že tretie poschodie bez výťahu nie je tiež je výhra.

Nakoniec som sa z bezpečnostných dôvodov rozhodla spať na gauči.

A to nie je všetko. Pobyt v Marseille mi spestril aj náš nevinný nápad nechať v noci otvorené okno, keďže boli veľké horúčavy.

Zdroj: pinterest.fr

Vďaka otvorenému oknu som mohla v noci nakŕmiť presne 25 komárov (alebo možno len jedného ale zato 25-krát). Lebo presne tento počet štípancov som si ráno napočítala po celom tele.

Napriek neustálemu škrabaniu sa, spaniu na gauči a sprchovaniu sa na záchode som na Marseille vôbec nezanevrela.

Len každému odporúčam pozornejšie vyberať ubytovanie a kúpiť si repelent.

Špinavé mesto kultúry

Marseille je nielen najväčšie provensálske mesto, ale so svojimi vyše 800 tisíc obyvateľmi je aj druhým najväčším v celom Francúzsku. Tiež sa hrdo hlási k titulu najstaršieho francúzskeho mesta. Už v šiestom storočí pred naším letopočtom sa sem totiž vybrali Gréci, ktorí tu založili osadu s názvom Massalia.

V roku 2013 získalo Marseille (spolu s Košicami!) titul Capitale européenne de la culture (Európske hlavné mesto kultúry). Viaceré miesta boli renovované alebo úplne prestavané a Marseille začalo žiť viac kultúrou a zaujímavými projektmi.

O Marseille sa ale nehovorí len v spojení s kultúrou či históriou. Marseille trpí aj viacerými nie príliš prívetivými klišé. Napríklad je to vraj nebezpečné a drsné mesto. Áno, kriminalita a “vybavovanie si účtov” sú tu prítomné, ale je to porovnateľné s inými veľkými francúzskymi mestami. Chudák Marseille je len viac otŕčané v médiách.

Francúzi si tiež o Marseille myslia, že je špinavé. Možno na tom niečo bude, keďže v roku 2018 vyhralo ocenenie Balai d’Or (Zlatá metla), teda cenu pre Najšpinavšie mesto Francúzska.

Zdroj: minutenews.fr

Dobre, možno Marseille nepatrí medzi tie najuhladenejšie mestá široko ďaleko. Možno má svoje uličky, ktorým je lepšie sa vo večerných hodinách vyhnúť. Možno sa tam dopravný systém riadi svojimi vlastnými pravidlami. A možno tam narazíte na neupravené či zanedbané miesta. Ale skúste mu dať druhú šancu a pozrieť sa naň z iného uhla. Až potom uvidíte akú krásu toto dynamické a multikultúrne mesto v sebe skrýva.

Petang, futbal a pastis

Množstvo stereotypov je spájaných nielen s mestom, ale aj s jeho obyvateľmi. V roku 2015 pred regionálnymi voľbami televízia FranceTV zoskupila klišé francúzskych regiónov podľa vyhľadávania na Google. Pre Marseillčanov (a Provensálčanov) to nevyšlo veľmi prívetivo: rasisti a klamári.

Zdroj: Konbini.com

V Marseille by sa mal vraj vyskytovať vysoký počet špecifického typu žien nazývaných cagoles. Linternaute definuje cagole ako “jeune femme dont l’attitude et la tenue sont vulgaires et provocantes.” V skratke, nie je to príliš lichotivé označenie.

 

Každý správny Marseillčan je futbalista. Či už taký ten aktívne kopajúci do futbalovej lopty alebo taký ten vykrikujúci « buuuuut ! » pred televíznou obrazovkou. Napríklad vtedy, keď dá L’OM niekomu gól, najlepšie rovno PSG. Aj keď mi donedávna boli tieto skratky a vlastne všetko, čo sa týkalo futbalu úplne ľahostajné, pre potreby tohto článku som si poctivo doštudovala túto významnú súčasť francúzskeho života. L’OM alebo Olympique de Marseille je jedným z najväčších francúzskych futbalových klubov a jeho najväčším rivalom je samozrejme PSG, teda Paris Saint-Germain. Ak ste náhodou veľkým fanúšikom PSG, radšej to v Marseille veľmi nerozkrikujte.

Popri futbale je obľúbeným marseillským športom petang. Nie je teda vôbec prekvapivé, že najväčšia súťaž v petangu na svete nesie názov Le Mondial La Marseillaise à pétanque. Takto luxusne vyzeralo napríklad tohtoročné finále:

Zdroj: boulistenaute.com

Dnešná podoba petangu sa vyvinula z tzv. jeu provençal, v ktorej si hráči ešte pred hodením gule trošku pobehnú a urobia zopár krokov. Jedného dňa si ale jeden zo šampiónov tejto hry už pobehnúť nevedel, pretože trpel reumatizmom. A tak svetlo sveta oficiálne uzrela hra pétanque – z provensálskeho pèd (nohy) a tanca (zastoknutý, zasadený), keďže nohy musia byť pri hode “zakotvené” do zeme.

Marseillčan musí pri akomkoľvek športe dbať aj o svoj pitný režim. Vtedy siahne s najväčšou pravdepodobnosťou po anízovom alkoholickom nápoji nazývanom pastis. Väčšinou si ho Marseillčania miešajú s vodou a alkohol tak zmení svoju farbu z jantárovej na mliečne bielu. Zaujímavosťou je, že tento nápoj si Provensálčania vymysleli ako “náhradu” za absint v dobe, keď bol vo Francúzsku zakázaný.

Zdroj: marseilletourisme.fr

Práve pastis a petang sú asi najrozšírenejšími marseillskými klišé. Typického Marseillčana si jednoducho musíte predstaviť s pohárom pastisu v jednej ruke a petangovou guľou v druhej. Inak by asi niečo nebolo v poriadku. Toto tvrdenie potvrdzujú dokonca aj tvorcovia japonskej učebnice francúzštiny, aha:

Zdroj: Les Petits Frenchies

A keď som spomenula typický marseillský nápoj, treba sa ešte na chvíľku pristaviť aj pri občerstvení. Okrem známej provensálskej kuchyne musíte v Marseille ochutnať najznámejšiu miestnu špecialitu la bouillabaisse, rybaciu polievku, v ktorej vám budú plávať minimálne štyri rôzne druhy rýb. A odporúčam tiež oskúšať nejakú z medzinárodných kuchýň. My sme napríklad skúsili výborný kuskus v tuniskej reštaurácii Sur le pouce.

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *